Bublinkové dobrodružstvo Filipa a Zuzky v práčke - Peťko rozprávkár

Filip a Zuzka sú dve nezbedné ponožky so svojimi vlastnými snami a povahami – Filip túži stať sa ponožkou kozmonauta, zatiaľ čo Zuzku lákajú dobrodružstvá v záhrade. Po dni plnom blata a trávy ich veľká ruka prenesie do práčky, kde ich čaká nečakané dobrodružstvo. V tmavom bubne sa stretnú s múdrym gombíkom Gombíkom Vševedkom, ktorý im vysvetlí tajomstvá prania, penenia a úspory vody. Ponožky zažijú bublinkový kolotoč, spoznajú fungovanie pracieho prášku a zistia, že práčka nie je postrach, ale dôležitý pomocník. Príbeh ponúka detský pohľad na bežné domácnosti a ekologické témy, pričom vystupujú zvedavé ponožky a rozprávkový gombík v prostredí práčky. Hlavnou zápletkou je ich strach z neznámeho a objavovanie zmyslu šetrenia vody a spoločnej pomoci.
Tip: Pokiaľ budete prihlásený, kliknutím alebo dotykom na texte si viete uložiť záložku a pokračovať v čítaní neskôr.
100%

Filip a Zuzka neboli len tak hocijaké ponožky. Filip mal na sebe veselé modré pásiky a sníval o tom, že raz obuje kozmonauta. Zuzka bola celá žltá s malými bielymi bodkami a túžila preskúmať najhlbšie zákutia záhrady. A práve dnes sa jej sen splnil!

„Joj, pozri na mňa!“ smial sa Filip, keď sa vytiahol z topánky. Bol celý fľakatý od trávy a hliny. „Vyzerám ako mapa neznámeho ostrova!“

Zuzka sa vedľa neho zgúlila do klbka. „A ja som ako dalmatínec, len hnedý,“ zachichotala sa. Bola plná malých bodiek od blata po tom, ako skočila rovno do mláky.

Práve vtedy sa nad nimi zjavila veľká ruka a obe ponožky zdvihla. „Koniec dobrodružstva,“ vzdychol si Filip. „Čaká nás veľký bublajúci postrach.“

O chvíľu leteli vzduchom a pristáli v tmavom, okrúhlom priestore s malými dierkami. Dvere sa za nimi s cvaknutím zavreli. Boli v práčke.

„Ja sa trochu bojím,“ zašepkala Zuzka a pritúlila sa k Filipovi. „Všetci hovoria, že je to tu ako na kolotoči v búrke.“

„Neboj sa, spolu to zvládneme!“ povzbudil ju Filip, aj keď aj jemu srdiečko bilo o trochu rýchlejšie. „Možno je to tajná misia!“

Zrazu sa ozvalo tiché „pšššt“. V tme sa niečo zalesklo. Nebola to hviezda, ani svetluška. Bol to starý, múdro vyzerajúci gombík s vyrytým vzorom kotvy.

„Vitajte, malí prieskumníci,“ prehovoril hlbokým, pokojným hlasom. „Volám sa Gombík Vševedko. Vidím, že ste tu prvýkrát.“

„My... my sme sa len hrali,“ vyhŕkol Filip. „A teraz sme uväznení!“

Gombík sa zasmial tak, až sa celý zatriasol. „Uväznení? Ale kdeže! Ste na začiatku najväčšieho čistiaceho dobrodružstva! Toto nie je postrach, toto je náš veľký kamarát, bubon. A ja vám ukážem, ako to celé funguje.“

V tej chvíli sa bubon jemne pohol. Z dierok v jeho stenách začala prúdiť voda. Najprv len málo, potom viac a viac.

„Brrr, to je sprcha!“ skríkla Zuzka, ale nebola studená. Bola príjemne teplá.

„To je prvá fáza,“ vysvetľoval Gombík Vševedko. „Stroj je veľmi múdry. Dáva nám presne toľko vody, koľko potrebuje. Ani o kvapku viac, aby sme ňou neplytvali. Šetrnosť je dôležitá!“

Zrazu sa zhora začal sypať biely voňavý prášok. Rozpúšťal sa vo vode a tá začala jemne peniť.

„Čo je to za čarovný sneh?“ čudoval sa Filip.

„To je prací prášok,“ povedal Gombík. „A v ňom sú milióny maličkých pomocníkov. Predstavte si, že každý ten pomocník má dve ruky. Jedna ruka miluje vodu a drží sa jej ako kliešť. Ale tá druhá ruka... tá priam neznáša vodu a hľadá niečo iné, čoho by sa chytila. A viete, čo to je?“

Filip a Zuzka pokrútili hlavičkami.

„Špina!“ zvolal Gombík víťazoslávne. „Všetky tie vaše fľaky od trávy a blata. Pomocníci sa jednou rukou chytia špiny a druhou sa držia vody. A keď sa bubon začne krútiť, voda ich aj so špinou odnesie preč.“

A naozaj! Bubon sa začal pomaly otáčať. Raz doprava, raz doľava. Filip a Zuzka sa kotúľali ako v hebkej perine z bubliniek. Cítili, ako tie neviditeľné ručičky jemne šúchajú ich vlákna a odnášajú hlinu a zelené fľaky.

„Aha! Môj hnedý fľak je preč!“ zajasala Zuzka.

„A moja trávová mapa zmizla!“ pridal sa Filip. „Toto nie je strašidelné, toto je zábava!“

Voda sa zrazu stratila, odtiekla preč aj s pomocníkmi a všetkou špinou. Potom natiekla nová, úplne čistá.

„A teraz čo?“ spýtala sa Zuzka.

„Teraz sa poriadne opláchneme, aby na nás neostal ani jeden pomocník,“ vysvetlil Gombík. Po krátkom plákaní čistá voda opäť odtiekla. Ponožky boli mokré a ťažké.

„Ako sa teraz usušíme? Budeme tu takto mokrí naveky?“ strachoval sa Filip.

„Prichádza moja najobľúbenejšia časť!“ zachechtal sa Gombík Vševedko. „Držte sa, začína veľký kolotoč! Volá sa to odstredivka.“

Bubon sa začal točiť. Najprv pomaly, potom rýchlejšie a rýchlejšie, až sa točil tak prudko, že Filipa a Zuzku to pritlačilo na stenu bubna. Cítili, ako z nich sila kolotoča vytláča všetku vodu von cez malé dierky. Vrrrrrrrr!

„Jupííí!“ kričal Filip. „Letím rýchlejšie ako raketa!“

O chvíľu sa kolotoč spomalil a úplne zastal. Dvierka sa s cvaknutím otvorili a dnu preniklo svetlo. Filip a Zuzka ležali vedľa seba, žiarivo čistí a voňaví. Už neboli ťažkí od vody, len príjemne vlhkí.

„Ďakujeme, pán Gombík!“ povedala Zuzka. „Už sa práčky nikdy nebudeme báť.“

„Teraz už vieme, že je to náš kamarát, ktorý nám pomáha byť opäť čistí,“ dodal Filip. „A vieme aj, prečo toľko pení a prečo sa tak rýchlo točí!“

Gombík Vševedko na nich pyšne žmurkol. „Správne. A nezabudnite, čo ste sa naučili o šetrení vodou. Práčka ju šetrí za vás, ale vy môžete pomôcť inde.“

Keď ich veľká ruka opäť vyberala von, Filip sa ešte otočil a zakričal: „Sľubujeme!“

Neskôr, keď viseli na sušiaku a vyhrievali sa na slniečku, Zuzka sa spýtala: „Filip, ako môžeme šetriť vodou my?“

Filip chvíľu premýšľal. „Napríklad tak, že nabudúce povieme našej malej paničke, aby do práčky nehodila len nás dvoch, ale aby počkala, kým bude mať viac špinavých vecí. Plný bubon znamená jedno pranie namiesto troch!“

„To je skvelý nápad!“ súhlasila Zuzka. „Ušetríme vodu, elektrinu aj tie šikovné malé pomocníky z prášku.“

Dívali sa na záhradu a už sa tešili na ďalšie dobrodružstvo. A vedeli, že aj keď sa znova zašpinia, veľký bublajúci kamarát ich s pomocou miliónov pomocníkov a jedného rýchleho kolotoča vždy rád privíta.

A čo vy, deti? Všimli ste si niekedy, ako sa tvorí pena, keď si umývate ruky mydlom? Je to veľmi podobné ako v práčke! Skúste si to s pomocou rodičov vyskúšať. Napustite si do misky trochu vody, pridajte kvapku mydla a zamiešajte. Čo sa stane? Vznikne kopa bubliniek! A pamätajte, každá kvapka vody je dôležitá. Keď si budete umývať zuby, skúste si vodu napustiť do pohárika a nenechať ju tiecť zbytočne. Aj malá ponožka vie, že šetriť sa oplatí

SK 6250 znakov 1196 slov 6 minút 26.7.2025 2
Pre hodnotenie a pridanie do obľúbených sa musíte prihlásiť. Prihlásenie