Literárny rozbor: Búrka (The Tempest) – William Shakespeare
Úvod
Búrka je poslednou samostatnou hrou, ktorú William Shakespeare napísal približne v rokoch 1610-1611. Toto dielo je často považované za Shakespearovu rozlúčku s divadlom, jeho umelecký testament a filozofickú reflexiu tvorivej sily, odpustenia a ľudskej prirodzenosti. Hra sa odlišuje od jeho predchádzajúcich diel svojou výnimočnou atmosférou, magickými prvkami a hlbokými filozofickými úvahami. V tomto rozbore sa pozrieme na jej žánrové zaradenie, hlavné postavy, dej, kľúčové témy, symboliku a umelecké prostriedky, ktoré Shakespeare použil na vytvorenie tohto fascinujúceho diela.
Základné informácie o diele a autorovi
William Shakespeare (1564-1616) bol anglický dramatik, básnik a herec, ktorý je všeobecne považovaný za najväčšieho spisovateľa anglickej literatúry a svetového dramatika. Jeho tvorba zahŕňa približne 38 hier, 154 sonetov a ďalšie básne. Jeho diela boli preložené do všetkých hlavných svetových jazykov a sú inscenované častejšie než diela akéhokoľvek iného dramatika.
Búrka bola prvýkrát uvedená v roku 1611 v Londýne a publikovaná v roku 1623 v zbierke známej ako "First Folio". Ide o dielo, ktoré sa ťažko žánrovo zaraďuje – obsahuje prvky komédie, romantickej hry aj filozofickej drámy. Mnohí literárni vedci ju považujú za tzv. romancovú hru (romance play) alebo tragi-komédiu.
Dejová línia
Dej Búrky sa odohráva na tajomnom ostrove, kam bol pred dvanástimi rokmi vyhnaný právoplatný milánsky vojvoda Prospero spolu so svojou dcérou Mirandou. Vyhnanie zosnoval Prosperov brat Antonio s pomocou neapolského kráľa Alonsa.
Na ostrove Prospero študuje mágiu a s pomocou duchov ovládaných jeho silou, najmä vzdušného ducha Ariela, získava kontrolu nad ostrovom. Jediným pôvodným obyvateľom ostrova je Kaliban, deformované a primitívne stvorenie, syn čarodejnice Sycorax, ktoré Prospero zotročil.
Hra začína, keď Prospero pomocou svojej mágie vyvolá búrku, ktorá stroskotá loď s jeho nepriateľmi - Antoniom, Alonsom a ich sprievodom. Prospero rozdelí trosečníkov do troch skupín:
- Ferdinanda (Alonsov syn) izoluje od ostatných a zariadi, aby sa stretol s Mirandou. Mladí ľudia sa do seba okamžite zamilujú.
- Alonsa, Antonia a ich spoločníkov necháva bludne putovať po ostrove, pričom ich trápi výčitkami svedomia.
- Šašo Trinculo a komorník Stephano sa stretávajú s Kalibanom, ktorý ich presvedčí, aby mu pomohli zabiť Prospera.
Počas hry Prospero postupne konfrontuje svojich nepriateľov, odhaľuje ich zradu a nakoniec sa rozhodne odpustiť im. Zriekne sa mágie, oslobodí Ariela a vracia sa do Milána, aby znovu prevzal svoj vojvodský titul. Miranda sa zasnúbi s Ferdinandom, čím sa vytvorí mierová aliancia medzi Milánom a Neapolom.
Hlavné postavy a ich charakteristika
Prospero
Zosadený vojvoda Milána, ktorý sa na ostrove venuje štúdiu mágie. Je komplexnou postavou - múdry, ale aj manipulatívny, milujúci otec, ale aj prísny pán. Jeho charakter prechádza vývojom od pomstychtivosti k odpusteniu. Mnohí literárni kritici vidia v Prosperovi autorovo alter ego - mága, ktorý ovláda svet svojho umenia a nakoniec sa od neho odpúta.
Miranda
Prosperova dcéra, ktorá vyrastala izolovaná na ostrove a nepozná iných ľudí okrem svojho otca a Kalibana. Stelesňuje nevinnosť, čistotu a prirodzenú dobrotu. Jej meno odvodzené z latinského "mirandus" znamená "hodná obdivu".
Ariel
Vzdušný duch, ktorého Prospero oslobodil zo zajatia čarodejnice Sycorax a teraz mu slúži. Reprezentuje umeleckú inšpiráciu, slobodu a nadprirodzenú silu. Jeho oddanosť Prosperovi je vyvážená túžbou po vlastnej slobode.
Kaliban
Deformovaný pôvodný obyvateľ ostrova, syn čarodejnice Sycorax. Jeho meno je pravdepodobne anagramom slova "kanibal". Predstavuje prírodnú, pudovú stránku ľudskej prirodzenosti. Napriek svojej hrubosti a násilnosti dokáže byť poetický a citlivý k prírodnej kráse ostrova.
Ferdinand
Syn neapolského kráľa Alonsa, ktorý sa zamiluje do Mirandy. Stelesňuje ideál šľachetného mladého muža.
Alonso
Neapolský kráľ, ktorý pomohol Antoniovi zosadiť Prospera. Počas hry prežíva výčitky svedomia a nakoniec sa zmieri s Prosperom.
Antonio
Prosperov brat, ktorý ho zradil a uzurpoval si jeho titul. Zostáva negatívnou postavou aj na konci hry, bez zjavnej ľútosti či zmeny charakteru.
Trinculo a Stephano
Šašo a opilecký komorník, ktorí predstavujú komický prvok v hre. Spolu s Kalibanom plánujú sprisahanie proti Prosperovi.
Témy a motívy
Moc a jej zneužitie
Hra skúma rôzne formy moci - politickú (Prospero vs. Antonio), magickú (Prospero nad duchmi), koloniálnu (Prospero nad Kalibanom) a rodičovskú (Prospero nad Mirandou). Shakespeare ukazuje, ako môže byť moc zneužitá (Antonio), ale aj použitá na nápravu krívd a nastolenie poriadku (Prospero).
Sloboda a otroctvo
Téma slobody sa prejavuje najmä vo vzťahoch Prospera s Arielom a Kalibanom. Ariel slúži Prosperovi, aby získal slobodu, zatiaľ čo Kaliban, ktorý bol pôvodne slobodný, sa stal otrokom. Hra tak skúma rôzne formy otroctva a túžby po slobode.
Umenie a ilúzia
Prosperova mágia je často interpretovaná ako metafora pre umeleckú tvorbu. Jeho čary vytvárajú ilúzie, ktoré majú schopnosť meniť realitu a ovplyvňovať ľudí - podobne ako umenie. Keď sa Prospero vzdáva svojej mágie, mnohí v tom vidia Shakespearovu vlastnú rozlúčku s divadlom.
Civilizácia vs. prírodný stav
Kontrast medzi "civilizovanými" Európanmi a "divokým" Kalibanom otvára otázky o relatívnosti civilizácie a o tom, čo znamená byť "civilizovaný". Shakespeare tu predznamenáva témy, ktoré sa naplno rozvinú v období kolonializmu.
Odpustenie a zmierenie
Ústrednou témou hry je cesta od pomsty k odpusteniu. Prospero má možnosť potrestať svojich nepriateľov, ale namiesto toho sa rozhodne odpustiť im a zmieriť sa s nimi.
Symbolika a umelecké prostriedky
Ostrov ako symbol
Ostrov predstavuje izolovaný priestor, kde platia iné pravidlá než vo svete "civilizácie". Je to miesto transformácie, kde postavy môžu spoznať pravdu o sebe a zmeniť sa. Niektorí kritici v ňom vidia metaforu divadla - priestoru, kde sa realita mieša s ilúziou.
Búrka
Úvodná búrka, ktorá dáva hre názov, symbolizuje chaos a prevrat, ale aj očistnú silu, ktorá umožňuje nový začiatok. Po búrke prichádza pokoj a zmierenie.
Knihy
Prosperove knihy, z ktorých čerpá magickú moc, symbolizujú vzdelanie, múdrosť a umenie. Keď sa na konci hry Prospero vzdáva mágie, utopí svoje knihy - gesto, ktoré môže symbolizovať Shakespearovu vlastnú rozlúčku s písaním.
Jazyk a štýl
Shakespeare v Búrke využíva bohatý, poetický jazyk plný metafor a obrazov. Pozoruhodný je kontrast medzi vznešeným jazykom Prospera a Ariela a hrubším, zemitejším jazykom Kalibana, Trincula a Stephana.
Hra obsahuje niekoľko slávnych monológov, vrátane Prosperovho "Naše hry sa skončili" (Our revels now are ended), ktorý je považovaný za jednu z najkrajších meditácií o pominuteľnosti ľudského života a umenia.
Interpretácie a význam diela
Búrka je dielo, ktoré sa dočkalo mnohých interpretácií. V 20. storočí bola často čítaná cez postkoloniálnu perspektívu, s Prosperom ako kolonizátorom a Kalibanom ako kolonizovaným domorodcom. Táto interpretácia našla odozvu najmä v karibskej literatúre, kde sa Kaliban stal symbolom odporu proti koloniálnemu útlaku.
Psychoanalytické interpretácie zase vidia v Prosperovi, Arielovi a Kalibanovi reprezentácie rôznych aspektov ľudskej psychiky - superega, ega a id.
Feministické čítania sa zameriavajú na postavu Mirandy a jej postavenie v patriarchálnej spoločnosti, kde je najprv pod kontrolou otca a potom manžela.
Autobiografické interpretácie zdôrazňujú paralely medzi Prosperom a Shakespearom - obaja sú tvorcovia ilúzií, ktorí sa na vrchole svojich tvorivých síl rozhodnú vzdať sa svojho umenia.
Historický a kultúrny kontext
Búrka bola napísaná v období, keď Anglicko začínalo svoju koloniálnu expanziu. Správy o objavoch nových území a stretnutiach s domorodými obyvateľmi inšpirovali európsku literatúru vrátane Shakespeara. Postava Kalibana môže byť inšpirovaná dobovými opismi "divochov" z Nového sveta.
Hra tiež odráža dobový záujem o okultizmus a mágiu, ktorý bol charakteristický pre renesanciu. Prosperova mágia však nie je démonická, ale skôr vedecká a filozofická, čo odráža humanistické ideály renesancie.
Záver a odkaz diela
Búrka zostáva jedným z najfascinujúcejších Shakespearových diel, ktoré stále inšpiruje nové interpretácie a adaptácie. Jej kombinácia fantastických prvkov s hlbokými filozofickými úvahami, jej poetický jazyk a komplexné postavy z nej robia dielo, ktoré oslovuje čitateľov a divákov aj po viac ako štyroch storočiach.
Hra nás núti zamyslieť sa nad otázkami moci a odpustenia, nad vzťahom medzi umením a životom, nad tým, čo znamená byť civilizovaný a čo znamená byť slobodný.
Ak je Búrka skutočne Shakespearovou rozlúčkou s divadlom, potom je to rozlúčka, ktorá nám zanecháva bohaté dedičstvo úvah o ľudskej prirodzenosti a o transformačnej sile umenia. Záverečné slová Prospera, ktorý prosí divákov o oslobodenie potleskom, nám pripomínajú, že divadlo - rovnako ako život - je kolektívnou skúsenosťou, v ktorej všetci hráme svoje úlohy a spoločne vytvárame význam.
Citáty na zamyslenie
"Sme z rovnakej látky ako sny a náš malý život je obklopený spánkom." (Prospero)
"Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu." (Ariel)
"Tento ostrov je plný zvukov, sladkých melódií, ktoré potešia, ale neublížia." (Kaliban)
"Ó, zázrak! Koľko krásnych stvorení tu vidím! Aké nádherné je ľudstvo! Ó, krásny nový svet, ktorý má takých ľudí v sebe!" (Miranda)