Elka netrpezlivo poklepávala prstom po tmavom displeji svojho telefónu. Nič. Obrazovka zostávala čierna a tichá ako nočná obloha bez hviezd. „No tak! Zapni sa!“ šepla zlostne, akoby telefón mohol počuť jej príkazy. Vedľa nej na stolíku ležala jej najobľúbenejšia hračka – malý, guľatý robot Bip, ktorého oči blikali upokojujúcim modrým svetlom.
„Problém, Elka?“ spýtal sa Bip svojím jemným, mechanickým hlasom. Zvuk pripomínal cinkanie drobných zvončekov.
„Môj telefón zaspal a nechce sa zobudiť,“ posťažovala sa Elka a položila ho na elegantnú bielu podložku – bezdrôtovú nabíjačku. Čakala sekundu. Dve. Tri. Ale malá ikonka batérie sa neobjavila. „A ani sa mu nechce papať elektrinu! Vôbec sa nenabíja.“ Frustrovane si vzdychla. Práve chcela vyskúšať novú hru o stavaní vesmírnych lodí.
Bip sa ku nej dokotúľal na svojich malých kolieskach. „Klik-klik. Zaujímavé. Podložka je zapnutá. Telefón je na nej. A predsa sa nič nedeje. Čo myslíš, kde by mohla byť chyba?“
Elka sa zamračila. „Možno je pokazená,“ navrhla a buchla do podložky. „Alebo je telefón urazený, lebo som ho včera nechala spadnúť.“
„To sú možnosti,“ prikývol Bip. „Ale skúsme najprv premýšľať ako vynálezcovia. Vynálezcovia nehádajú. Vynálezcovia pozorujú a testujú. Prvý pokus: je telefón na správnom mieste?“
Elka posunula telefón kúsok doľava. Nič. Potom doprava. Stále nič. Skúsila ho pootočiť. Obrazovka zostávala tvrdohlavo tmavá. „Nevyšlo to,“ zamrmlala sklamane.
„Skvelé!“ zapípal Bip veselo.
Elka na neho prekvapene pozrela. „Skvelé? Veď to nefunguje!“
„Presne tak! Teraz vieme, že chyba nie je v posúvaní. Vylúčili sme jednu možnosť. To je pokrok!“ vysvetlil Bip a jeho modré oči zvedavo zažmurkali. „Čo skúsime teraz? Možno potrebuje... povzbudenie?“
Elka sa na chvíľu zamyslela a potom sa jej tvár rozjasnila. „Dobrý nápad! Možno sa tá elektrina bojí prejsť do telefónu. Zaspievajme jej pesničku!“
A tak sa Elka s Bipom pustili do spevu. Spievali o statočnej elektrine, ktorá cestuje po svete a rozsvecuje všetky svetielka. Ich pieseň bola síce trochu falošná, ale veľmi veselá. Po dvoch slohách stíchli a s nádejou pozreli na telefón. Nič.
„Ani pesnička nepomohla,“ povzdychla si Elka, no tentoraz sa už nehnevala. Bola skôr zvedavá. „Bip, ako to vlastne funguje? Ako sa môže elektrina dostať z tej podložky do telefónu, keď tam nie je žiadny kábel? Je to kúzlo?“
Bip sa zasmial svojím cinkavým smiechom. „Vyzerá to ako kúzlo, ale je to veda! A je to oveľa zaujímavejšie. Poď, niečo ti ukážem.“ Dokotúľal sa k Elkinmu stolu a zobral dve klbká vlny – jedno červené a jedno modré. „Predstav si, že toto nie sú klbká vlny. Predstav si, že sú to špeciálne súčiastky, ktoré sa volajú cievky. Sú to vlastne len dlhé, dlhé drôtiky namotané dokola ako slimáčik.“
Bip podal Elke červené klbko. „Táto červená cievka, nazvime ju Cilka, býva schovaná v tvojej nabíjacej podložke. Je namotaná z tenkého medeného drôtika.“ Potom si nechal modré klbko. „A táto modrá cievka, volajme ju Vinco, býva zase ukrytá v tvojom telefóne.“
Elka zvedavo držala červené klbko v ruke. „Cilka a Vinco? To sú vtipné mená pre drôtiky.“
„Presne tak. A teraz to najlepšie. Keď zapneš nabíjačku, Cilka v nej začne robiť niečo úžasné. Začne okolo seba vytvárať neviditeľné magnetické pole. Predstav si to ako neviditeľný tanec. Cilka tancuje a okolo nej sa vlní a krúti energia, ktorú naše oči nevidia.“
Bip začal jemne krúžiť červeným klbkom vo vzduchu. „Cilka tancuje a tancuje... A teraz, čo urobí Vinco?“
Elka sa pozrela na modré klbko v Bipovej ruke. „Netuším. Bude sa pozerať?“
„Skoro! Keď položíš telefón na podložku, cievka Vinco sa dostane veľmi blízko k tancujúcej Cilke. A keď je dosť blízko, stane sa niečo zázračné. Vinco uvidí ten neviditeľný tanec a začne ho napodobňovať. Začne tancovať úplne rovnako!“ Bip priložil modré klbko k červenému a začal nimi oboma naraz krúžiť. „A tento tanec, ktorý sa Vinco naučil od Cilky, sa vnútri telefónu premení späť na elektrinu! A tá elektrina potom nakŕmi tvoju batériu. Nie je to skvelé?“
Elka fascinovane sledovala obe klbká. „Takže oni spolu tancujú? Ale bez toho, aby sa dotýkali?“
„Presne! Hovorí sa tomu elektromagnetická indukcia. Je to, ako keby si naučila kamaráta nový tanec len tým, že sa na teba pozerá zblízka. Ale pozor, je to veľmi dôležité,“ Bip na chvíľu stíchol a jeho hlas zvážnel. „Nabíjačky a elektrické zásuvky môžu používať iba dospelí, Elka. Je to pre tvoju bezpečnosť. My sa len pozeráme a učíme, ako veci fungujú, dobre?“
„Dobre, Bip,“ prikývla Elka vážne. „Sľubujem. Ale... ak spolu musia tancovať, prečo ten môj telefón netancuje?“
Bip sa pozrel na nabíjaciu podložku. „Možno im niečo bráni, aby sa videli. Možno je medzi Cilkou a Vincom nejaký votrelec, ktorý im kazí výhľad.“
Elka sa naklonila nad podložku. Na prvý pohľad tam nebolo nič. Ale potom si všimla niečo malé, zelené, čo sa krčilo presne v strede. Bol to jej maličký plastový dinosaurus, ktorého tam včera nechala pri hre. „Aha! Stegosaurus!“ zvolala a opatrne ho zdvihla.
Hneď ako ho odložila, znova položila telefón na podložku. Chvíľu sa nič nedialo... a potom sa to stalo! Obrazovka sa rozsvietila a v strede sa objavila veľká ikona batérie so symbolom blesku. Telefón sa začal nabíjať!
„Jupí! Funguje to!“ vykríkla Elka od radosti a objala Bipa. „Ten malý dinosaurus im stál v ceste! Vinco nevidel na Cilku, ako tancuje!“
„Presne tak,“ cinkol Bip spokojne. „Vyriešila si záhadu ako skutočná vynálezkyňa. Nepanikárila si, ale systematicky si skúšala, premýšľala a nakoniec si objavila príčinu. Som na teba hrdý.“
Elka sa usmiala. Už ju ani tak nelákala tá nová hra. Oveľa viac ju tešilo, že pochopila to neviditeľné kúzlo v nabíjačke. Pozrela sa na nabíjaciu podložku a predstavila si, ako v nej veselo tancuje malá medená Cilka a v telefóne sa k nej pridáva kamarát Vinco.
„Vieš čo, Bip?“ povedala po chvíli. „S pomocou rodičov by sme si mohli z drôtika namotať vlastné cievky, len tak, aby sme videli, ako naozaj vyzerajú. Čo ty na to?“
„To je vynikajúci nápad, Elka,“ súhlasil Bip a jeho modré oči zažiarili ešte jasnejšie. „Objavovanie je tá najlepšia hra na svete.“ A Elka vedela, že má úplnú pravdu. Svet bol plný takýchto neviditeľných tancov a ona sa už nevedela dočkať, kedy objaví ďalší.