Filip a záhada tichého autíčka: Dobrodružstvo s elektrinou a bezpečnosťou - Peťko rozprávkár

Malý veveričiak Filip je sklamaný, keď jeho nové červené autíčko prestane fungovať. Spolu s najlepším kamarátom, ježkom Jožkom, sa pokúsia prísť na dôvod a nevedomky sa dostanú do nebezpečnej situácie s elektrickou zásuvkou. Ich snaha priviesť autíčko späť k životu ich zavedie na cestu objavovania základov elektriny a dôležitosti bezpečnosti. Príbeh sa odohráva v útulnej detskej izbe, kde sa objaví múdry robot Voltik, ktorý im trpezlivo vysvetlí, ako fungujú batérie, elektrický prúd a prečo je elektrina v zásuvkách nebezpečná pre deti. Postavy prežívajú napínavé chvíle, učia sa o zodpovednosti a získavajú nové vedomosti hravou formou. Hlavnými témami sú zvedavosť, bezpečnosť, priateľstvo a objavovanie. Rozprávka vyzdvihuje dôležitosť experimentovania pod dohľadom dospelých.
Tip: Pokiaľ budete prihlásený, kliknutím alebo dotykom na texte si viete uložiť záložku a pokračovať v čítaní neskôr.
100%

Filip, malý zvedavý veveričiak, sedel na farebnom koberci vo svojej izbičke a mračil sa. Pred ním stálo jeho nové, nablýskané červené autíčko. Malo strieborné kolesá a na streche maličký spojler. Včera jazdilo po izbe ako ozajstný pretekár, no dnes... dnes sa ani nepohlo.

„No tak, pohni sa!“ zašepkal Filip a postrčil ho prstom. Autíčko sa lenivo posunulo o kúsok a zastalo. Bolo ticho. Žiadne veselé bzučanie motorčeka, žiadne svietiace svetielka.

Práve vtedy sa do izby dogúľal jeho najlepší kamarát, ježko Jožko. Mal pichliače jemné ako štetinky na kefke a vždy premýšľal, kým niečo povedal. „Čo sa deje, Filip? Vyzeráš, akoby ti uleteli všetky oriešky,“ spýtal sa a zvedavo si obzeral autíčko.

„Nejde to!“ posťažoval sa Filip. „Včera jazdilo a dnes je ticho. Asi sa mu minula... sila.“

Filipovi zrazu zasvietili očká. Ukázal na stenu, kde boli v bielej krabičke dve dierky. „Viem! Tam je sily veľa! Moja mama tam zapája vysávač a ten hučí ako medveď. Dáme mu napiť sily odtiaľ!“

Chytil do labky ceruzku, ktorá ležala na stole, a chystal sa ju strčiť do jednej z dierok v stene.

„STOJ!“ skríkol Jožko tak prekvapene, až sa mu pichliače zježili. „To nikdy nerob! To je veľmi nebezpečné!“

Filip odskočil, prekvapený a trochu urazený. „Prečo? Je tam predsa elektrická energia. Učili sme sa o nej. Pomáha nám.“

„Áno, ale elektrina je ako oheň,“ vysvetľoval pokojne Jožko. „Je to dobrý sluha, ale zlý pán. Pomáha, len keď vieme, ako na ňu.“

V tej chvíli sa za nimi ozval jemný, kovový hlas: „Počujem, že tu máme technickú záhadu a jednu veľmi dôležitú otázku o bezpečnosti.“

Vo dverách stál ich kamarát Voltik, malý domáci robot. Celý sa leskol a namiesto očí mal dve modré svetielka, ktoré priateľsky blikali. Voltik vedel všetko o vede a vynálezoch.

„Voltik!“ zvolali obaja naraz.

„Filip, tvoj nápad bol síce vynaliezavý, ale Jožko má pravdu. Zásuvka nie je hračka,“ povedal Voltik a prisadol si k nim. „Predstavte si elektrickú energiu ako veľkú, divokú rieku. Voláme ju elektrický prúd. Je veľmi silná a tečie ukrytá v drôtoch v stenách.“

Filip s Jožkom počúvali s otvorenými ústami.

„A zásuvka,“ pokračoval Voltik, „je ako miesto, kde sa táto divoká rieka dostáva na povrch. Keby si do nej strčil ceruzku, bolo by to, akoby si skočil priamo do tej najsilnejšej časti prúdu. A to by veľmi, veľmi bolelo a bolo nebezpečné. Naše telá na takú silu nie sú stavané.“

„Aha,“ zašepkal Filip a pozrel na svoje labky. „Tak prečo tam mama zapája vysávač?“

„Výborná otázka!“ pochválil ho Voltik. „Pretože vysávač má špeciálny most! Ten most sa volá zástrčka a kábel. Sú vyrobené tak, aby bezpečne odobrali z rieky len toľko vody, koľko vysávač potrebuje. A ten kábel má na sebe taký gumený kabátik, ktorý sa volá izolácia. Tá nás chráni, aby sa nás prúd nedotkol. Preto sa nikdy nesmieme dotýkať poškodených káblov.“

Voltik sa pozrel na tiché autíčko. „Ale tvoje autíčko nepije vodu z veľkej divokej rieky. Ono má svoj vlastný malý bazénik.“

Robot jemne otočil autíčko hore kolesami. Na spodnej strane bol malý kryt. Voltik ho opatrne otvoril. Vnútri boli dve malé, valcovité vecičky.

„Toto sú batérie,“ vysvetlil. „Sú ako malé, bezpečné jazierka plné energie. Majú v sebe presne toľko sily, koľko autíčko potrebuje. Keď sa energia minie, jazierko je prázdne a musíme ho vymeniť za nové, plné.“

„Takže autíčko nie je pokazené, len je... smädné?“ spýtal sa Jožko.

„Presne tak! A teraz si niečo vyskúšame,“ navrhol Voltik a z priehradky na svojom bruchu vytiahol jednu novú batériu, dva krátke drôtiky s malými krokodílkami na koncoch a jednu maličkú žiarovku. „Postavíme si vlastný elektrický obvod. Ukážem vám, ako prúd cestuje.“

Položil všetko na koberec. „Toto je bezpečné, lebo batéria je ako malá, pokojná kaluž. Najprv pripneme jeden koniec drôtika na jeden koniec batérie.“ Cvakal krokodílkou. „Potom druhý koniec drôtika pripneme na žiarovku.“ Cvak. „A teraz, čo myslíte, deti, čo sa stane, keď druhým drôtikom spojíme žiarovku s druhým koncom batérie?“

Filip a Jožko sa na seba pozreli. „Rozsvieti sa?“ hádal Filip.

„Vyskúšajme to!“ povedal Voltik. Jožko opatrne pripol druhý drôtik.

A vtom... BINK!

Maličká žiarovka sa rozsvietila jasným, teplým svetlom ako malá hviezdička.

„Jéj!“ vyhŕkli kamaráti.

„Vidíte? Prúd vyrazil z jedného konca batérie, prešiel cez drôtik, rozsvietil žiarovku a druhým drôtikom sa vrátil naspäť. Vytvorili sme uzavretú cestu. To je elektrický obvod,“ vysvetlil Voltik spokojne. „A presne takto to funguje aj v tvojom autíčku.“

Filip sa zamyslel. „Takže my sme teraz vlastne zistili, ako to funguje. Prvý pokus s ceruzkou bol zlý, lebo sme nevedeli, ako na to. Ale teraz už vieme!“

„Presne tak! Neúspech je len krok k objavu,“ usmial sa Voltik.

Potom išli spolu za Filipovou mamou veveričkou. Všetko jej pekne vysvetlili. Mama ich pochválila, akí sú opatrní a rozumní. Našla v zásuvke nové batérie a pomohla im ich v autíčku vymeniť.

Filip položil autíčko späť na koberec a stlačil gombík.

BZZZZZZZ! Svetlá zablikali a červený pretekár vyrazil vpred! Filip a Jožko sa smiali a naháňali ho po celej izbe.

Večer, keď už ležali vo svojich postieľkach, Jožko zašepkal: „Dnes sme sa naučili niečo veľmi dôležité.“

„Áno,“ prikývol Filip. „Že elektrina v zásuvke je len pre dospelých a pre špeciálne mosty. A že najlepšie nápady sú tie bezpečné.“

A maličký robot Voltik, ktorý ich potichu strážil, spokojne zablikal svojimi modrými svetielkami. Vedel, že jeho kamaráti sú nielen zvedaví, ale aj rozumní. A to je tá najlepšia kombinácia pre každého malého objaviteľa.

Čo myslíte, deti? Skúste sa s rodičmi pozrieť, ktoré vaše hračky fungujú na batérie. Možno objavíte ešte viac malých, bezpečných jazierok plných energie

SK 6277 znakov 1166 slov 6 minút 26.7.2025 2
Pre hodnotenie a pridanie do obľúbených sa musíte prihlásiť. Prihlásenie