Literárny rozbor: Hamlet - William Shakespeare

Úvod

Hamlet, princ dánsky je jednou z najznámejších a najvýznamnejších tragédií Williama Shakespeara, napísaná približne v rokoch 1599-1601. Toto dielo patrí do obdobia vrcholnej tvorby autora a dodnes zostáva jedným z najčastejšie uvádzaných dramatických textov na svetových javiskách. Hra sa zaoberá fundamentálnymi otázkami ľudskej existencie, pomsty, morálky a smrti, pričom jej hlavný protagonista patrí medzi najkomplexnejšie postavy svetovej literatúry.

Historický kontext

Shakespeare napísal Hamleta v období prechodu medzi renesanciou a barokom, v čase, keď sa anglické divadlo tešilo mimoriadnej popularite počas vlády kráľovnej Alžbety I. Hra bola prvýkrát uvedená pravdepodobne okolo roku 1601 v divadle Globe.

Príbeh nie je Shakespearovým originálnym výmyslom - vychádza zo starej severskej legendy zachytenej v diele Gesta Danorum (Činy Dánov) od Saxa Grammatica z 12. storočia. Shakespeare však tento príbeh výrazne prepracoval a obohatil o filozofickú hĺbku a psychologický rozmer.

V dobe vzniku diela sa Anglicko nachádzalo v období intenzívnych spoločenských zmien. Renesančné myslenie prinieslo nový pohľad na človeka a jeho miesto vo svete, zatiaľ čo náboženské konflikty a politická nestabilita vyvolávali otázky o povahe moci, autority a spravodlivosti - témy, ktoré sú v Hamletovi bohato zastúpené.

Dej diela

Hra sa odohráva v Dánsku na hrade Elsinor. Príbeh začína, keď sa mladému princovi Hamletovi zjaví duch jeho nedávno zosnulého otca, bývalého kráľa. Duch prezradí Hamletovi, že bol zavraždený vlastným bratom Claudiom, ktorý sa následne stal novým kráľom a oženil sa s Hamletovou matkou Gertrúdou.

Duch žiada Hamleta, aby pomstil jeho smrť. Hamlet sa rozhodne predstierať šialenstvo, aby mohol lepšie sledovať dianie na dvore a potvrdiť Claudiovu vinu. Predstieraná duševná choroba však postupne komplikuje jeho vzťahy s okolím vrátane jeho milej Ofélie, dcéry kráľovského radcu Polonia.

Hamlet organizuje divadelné predstavenie, ktoré rekonštruuje vraždu jeho otca, aby pozoroval Claudiovu reakciu. Keď Claudius reaguje vydesene, Hamlet nadobudne istotu o jeho vine. V následnom rozhovore s matkou Hamlet v návale hnevu zabije Polonia, ktorý sa skrýval za závesom.

Claudius posiela Hamleta do Anglicka v sprievode dvoch falošných priateľov, Rosencrantza a Guildensterna, s tajným listom nariaďujúcim Hamletovu popravu. Hamlet však odhalí plán, upraví list a vráti sa do Dánska. Medzitým Ofélia, zdrvená z Hamletovho správania a smrti svojho otca, zošalie a utopí sa.

Po návrate Hamlet narazí na pohreb Ofélie. Jej brat Laertes, rozhodnutý pomstiť smrť otca a sestry, súhlasí s Claudiovým plánom zabiť Hamleta v zinscenovanom šermiarskom súboji s otráveným mečom. Ako poistku Claudius pripraví aj pohár otráveného vína.

V záverečnej scéne dochádza k tragickému rozuzleniu - Laertes zraní Hamleta otráveným mečom, ale v zápase si zbrane vymenia a Hamlet zraní Laertesa. Gertrúda náhodne vypije otrávené víno a zomiera. Zomierajúci Laertes prezradí Hamletovi Claudiov plán. Hamlet prebodne Claudia a donúti ho vypiť zvyšok otráveného vína. Pred smrťou Hamlet určí nórske princa Fortinbrasa za svojho nástupcu.

Hlavné postavy

Hamlet

Hamlet je komplexná postava plná vnútorných rozporov. Je inteligentný, vzdelaný, duchaplný, ale zároveň melancholický, nerozhodný a náchylný k filozofovaniu. Jeho slávny monológ "Byť či nebyť" odhaľuje jeho hlboké úvahy o živote, smrti a zmysle existencie. Hamlet je rozdvojený medzi povinnosťou pomstiť otca a morálnymi zábranami, medzi akciou a reflexiou. Jeho predstierané šialenstvo postupne prechádza do skutočnej duševnej krízy.

Claudius

Hamletov strýko, ktorý zavraždil svojho brata, aby získal trón a kráľovnú. Je ambiciózny, manipulatívny a bezohľadný, ale nie je to jednoduchý zloduch. Shakespeare mu dáva momenty sebareflexie a výčitiek svedomia, najmä v scéne, kde sa pokúša modliť, ale nedokáže nájsť odpustenie.

Gertrúda

Hamletova matka, ktorá sa rýchlo znovu vydala za Claudia po smrti svojho manžela. Jej postava je nejednoznačná - nie je jasné, či vedela o vražde svojho prvého manžela. Je rozorvaná medzi láskou k synovi a novému manželovi. Jej smrť je tragickým dôsledkom jej neschopnosti rozpoznať Claudiovu pravú povahu.

Ofélia

Polonova dcéra a Hamletova láska. Je poslušná, nevinná a zraniteľná. Jej postava predstavuje tragickú obeť patriarchálnej spoločnosti - je manipulovaná otcom, bratom i Hamletom. Jej šialenstvo a samovražda symbolizujú deštrukciu nevinnosti v skorumpovanom svete.

Polonius

Kráľovský radca a otec Ofélie a Laerta. Je mnohovravný, manipulatívny a často komický. Jeho smrť z Hamletových rúk je ironickým dôsledkom jeho vlastnej intrigy a špehúnstva.

Horatio

Hamletov najlepší priateľ a dôverník. Predstavuje hlas rozumu a stability. Ako jediný z hlavných postáv prežije, aby mohol vyrozprávať Hamletov príbeh.

Laertes

Polonov syn a Oféliin brat. Je priamy a impulzívny, v kontraste s Hamletovou reflektívnou povahou. Jeho túžba po pomste zrkadlí Hamletovu situáciu, ale na rozdiel od neho koná okamžite a bez váhania.

Hlavné témy a motívy

Pomsta a spravodlivosť

Ústredná téma diela skúma morálne dôsledky pomsty. Hamlet sa ocitá v dileme medzi povinnosťou pomstiť otca a morálnymi a etickými zábranami. Shakespeare ukazuje, ako pomsta nakoniec ničí nielen jej objekt, ale aj toho, kto sa pomstí.

Smrť a pominuteľnosť

Hra je presiaknutá úvahami o smrti, posmrtnom živote a pominuteľnosti. Hamlet filozofuje nad ľudskou smrteľnosťou pri pohľade na lebku Yoricka, bývalého kráľovského šaša, a v monológu "Byť či nebyť" uvažuje o samovražde a strachu z neznáma po smrti.

Predstieranie a realita

Téma rozdielov medzi zdaním a skutočnosťou sa objavuje v mnohých podobách - Hamletovo predstierané šialenstvo, Claudiova falošná starostlivosť, divadelná hra ako prostriedok odhalenia pravdy. Shakespeare skúma, ako môže byť realita zahalená vrstvami klamu a predstierania.

Korupcia a morálny úpadok

Dánsko je v hre opísané ako "väzenie" a "nezdravé miesto". Metafora hniloby a choroby sa opakuje ako symbol morálneho úpadku spoločnosti po vražde kráľa. Claudiova vražda a incestný vzťah s Gertrúdou predstavujú narušenie prirodzeného poriadku.

Ľudská existencia a jej zmysel

Prostredníctvom Hamletových monológov Shakespeare skúma fundamentálne otázky ľudskej existencie - zmysel života tvárou v tvár smrti, slobodná vôľa verzus osud, cena poznania a vedomia.

Štýl a jazyk

Shakespeare v Hamletovi dosahuje vrchol svojho poetického a dramatického umenia. Hra obsahuje mimoriadne bohatý a mnohovrstevný jazyk:

1. Blank verse (blankvers) - nerýmovaný päťstopový jambický verš, ktorý tvorí väčšinu textu, najmä v prejavoch aristokratických postáv.

2. Próza - používaná v komických scénach a pri prejavoch postáv nižšieho postavenia, ale aj Hamletom v niektorých scénach jeho predstieraného šialenstva.

3. Slovné hry a dvojzmysly - Hamlet často používa slovné hry, iróniu a dvojzmysly, ktoré odrážajú jeho intelekt a komplexnosť jeho myslenia.

4. Metafory a symboly - hra je bohatá na obrazný jazyk, ktorý prehlbuje jej tematickú hĺbku. Opakujúce sa motívy choroby, hniloby, herectva a masiek vytvárajú bohatú symbolickú textúru.

5. Monológy - Hamlet obsahuje niektoré z najslávnejších monológov svetovej literatúry, ktoré umožňujú nahliadnuť do vnútorného sveta postáv, najmä samotného Hamleta.

Analýza vybraných scén a monológov

"Byť či nebyť" (3. dejstvo, 1. scéna)

Tento najslávnejší Hamletov monológ predstavuje vrchol jeho filozofickej reflexie. Hamlet uvažuje o samovražde ako o možnom úniku z utrpenia, ale zastavuje ho strach z neznáma po smrti:

"Byť či nebyť - to je otázka: Či je dôstojnejšie pre ducha trpieť Strely a šípy krutého osudu, Alebo sa vzoprieť moru trápenia A odporom ho ukončiť?"

Monológ odráža Hamletovu nerozhodnosť a jeho tendenciu analyzovať namiesto konania. Zároveň ukazuje jeho hlboké vedomie morálnych a existenciálnych dôsledkov každého rozhodnutia.

Scéna s hercami (2. dejstvo, 2. scéna)

V tejto scéne Hamlet organizuje divadelné predstavenie "Vraždenie Gonzaga", ktoré má napodobniť vraždu jeho otca a vyprovokovať Claudia k reakcii. Táto "hra v hre" je brilantnou metaforou pre tému zdania a reality. Hamlet verí, že umenie môže odhaliť pravdu: "Hra je pasca, v ktorej chytím svedomie kráľa."

Scéna na cintoríne (5. dejstvo, 1. scéna)

Táto scéna, kde Hamlet drží lebku dvorného šaša Yoricka, je jednou z najsugestívnejších meditácií o smrti a pominuteľnosti:

"Beda, úbohý Yorick! Poznal som ho, Horatio, bol to chlapík nekonečného humoru, s fantastickou predstavivosťou... A teraz, ako sa mi hnusí predstaviť si to! Obracia sa mi z toho žalúdok. Tu viseli tie pery, ktoré som bozkával ani neviem koľkokrát."

Táto scéna symbolicky spája komédie a tragédie života a ukazuje Hamletovu schopnosť filozofickej reflexie aj v najtemnejších momentoch.

Interpretácie a význam diela

Hamlet sa stal predmetom nespočetných interpretácií a analýz. Medzi najvýznamnejšie patria:

Psychoanalytická interpretácia

Sigmund Freud videl v Hamletovi príklad Oidipovho komplexu - nevedomej túžby po matke a žiarlivosti voči otcovi. Podľa tejto interpretácie Hamlet váha s pomstou, pretože Claudius urobil to, čo Hamlet sám nevedome túžil urobiť.

Politická interpretácia

Mnohí kritici vnímajú Hamleta ako politickú drámu o korupcii moci a legitímnosti vládnutia. Hra vznikla v období, keď sa Anglicko zaoberalo otázkami nástupníctva po kráľovnej Alžbete I.

Existencialistická interpretácia

Filozofi ako Jean-Paul Sartre videli v Hamletovi predchodcu existencialistického hrdinu - človeka konfrontovaného s absurditou existencie, ktorý musí vytvoriť vlastný zmysel v zdanlivo nezmyselnom svete.

Metadramatická interpretácia

Hamlet je tiež hrou o divadle samotnom. Obsahuje množstvo odkazov na herectvo, predstieranie a divadlo ako metaforu života ("Celý svet je javisko").

Vplyv a odkaz

Vplyv Hamleta na svetovú literatúru a kultúru je enormný:

1. Literárny vplyv - Hamlet ovplyvnil nespočetné literárne diela, od romantických básní po moderné romány. Postavy pochybujúcich intelektuálov v literatúre 19. a 20. storočia často nesú Hamletove črty.

2. Jazykový vplyv - Mnohé frázy z Hamleta sa stali súčasťou bežného jazyka: "Byť či nebyť", "Niečo je zhnité v štáte dánskom", "Metóda v šialenstve".

3. Divadelný a filmový vplyv - Hamlet zostáva jednou z najčastejšie uvádzaných