Niekedy sa stane, že niekto z nás
povie slovo prísne, či smiech radšej na hlas.
Niekto má okuliare, niekto má pehy,
niekto rád býva tichučký, neskrýva vzdychy.
Ale v triede, na dvore, v celej našej škole,
všetci sme si rovní, nech je každému dobre!
Veď výsmech a pohŕdanie, to sú smutné veci,
zraňujú viac než koleno či pád na schody v lete!
Usmej sa na kamarátov, podaj im ruku,
nie je hanba nenájsť vždy hneď odpoveď na muku.
Každý je iný, zvláštny a krásny –
ako pestré kvietky, čo rastú v tráve na jarnej paseke jasnej.
Keď niekto spadne, pomôž mu vstať,
a nezabudni – sme tu pre seba – tak sa máš stať
dobrým priateľom, čo vždy verí v ľudí,
nielen na chvíľu, keď svieti slnko či prší všade hrudy.
Lebo kto druhých ponižuje, sám o veľa príde –
preč žartom, čo zabolí, úsmev vždy prines v triede!