Slnečné ráno prebudilo malú lienku Bodkovanú, ktorá mala sedem bodiek - presne podľa jej veku. Vyletela zo svojho malého domčeka pod púpavou a vydala sa na každodennú obhliadku záhrady.
„Dobré ránko, pani Slimáčiková!" zvolala veselo, keď zbadala svoju pomalú kamarátku.
„Aj tebe, Bodkovaná," odpovedala slimáčka, ťahajúc za sebou lesklú ulitu. „Včera poriadne pršalo, všimla si si?"
Lienka prikývla. „Áno, celý večer som počúvala, ako kvapky bubnovali na list, pod ktorým som sa schovala. Ale pozri! Teraz je zase krásne slnečno!"
„A všetko vyzerá akosi... vyššie," poznamenala slimáčka, natiahla svoje očká na stopkách a rozhliadla sa. „Najmä tráva."
Lienka Bodkovaná preletela kúsok nad trávou a skutočne, tráva akoby narástla za jedinú noc. Včera sa jej zdala celkom nízka, a dnes? Siahala jej takmer po krídla, keď sa postavila na svoje drobné nožičky.
„To je zvláštne," zamyslela sa lienka. „Vieš čo? Zistím, ako rýchlo rastie tráva po daždi! Bude to môj výskum."
„Výskum?" zopakovala slimáčka s obdivom. „To znie dôležito. Ale ako to chceš zmerať?"
Lienka sa zamyslela. „Potrebujem si urobiť plán. Navštívim rôzne miesta v záhrade a budem pozorovať, ako rýchlo tráva rastie na slnku, v tieni, blízko jazierka a pri plote."
„Potrebuješ nejakú pomôcku na meranie," podotkla slimáčka prakticky.
„Máš pravdu!" Lienka sa poobzerala a zbadala spadnutú borovicovú ihličku. „Táto ihlička bude perfektná! Je rovná a môžem si na nej urobiť značky."
Lienka vzala ihličku a urobila na nej malé značky svojimi nožičkami. Rozdelila ju na päť rovnakých častí.
„No, teraz potrebujem pomoc s meraním na rôznych miestach," povedala lienka. „Sama to všetko nestihnem sledovať."
„Ja ti pomôžem," ponúkla sa slimáčka, „ale vieš, že sa presúvam pomaly."
„To nevadí. Môžeš zostať na jednom mieste a pozorovať trávu v tieni starého orecha. Ja zatiaľ nájdem ďalších pomocníkov."
Lienka vzletela a porozhliadla sa po záhrade. Neďaleko zbadala mravčeka Ferka, ktorý práve ťahal omrvinku chleba.
„Ferko! Ahoj!" zvolala lienka. „Nepomohol by si mi s výskumom?"
Mravček zdvihol hlavu. „Výskum? To znie zaujímavo. O čo ide?"
Lienka mu vysvetlila svoj plán. „Potrebujem zistiť, ako rýchlo rastie tráva po daždi na rôznych miestach v záhrade."
„Hmm," zamyslel sa mravček, „to je dobrá otázka. My mravce si všímame takéto veci, pretože potrebujeme udržiavať naše cestičky. Po daždi nám tráva často prerastie cez chodníky."
„Presne! Takže mi pomôžeš?"
„Rád! Môžem sledovať trávu pri mravenisku. Je na slnečnom mieste, ale pôda je tam iná – piesčitejšia."
„Výborne!" potešila sa lienka. „Potrebujem ešte niekoho na sledovanie trávy pri jazierku a pri plote."
Ferko sa zamyslel. „Pri jazierku často stretávam vážku Lindu. A pri plote žije koník lúčny Skočko. Možno by ti vedeli pomôcť."
„To je skvelý nápad! Idem ich hneď hľadať."
Lienka odletela smerom k malému záhradnému jazierku, kde sa ligotala voda v rannom slnku. Nad hladinou sa vznášala krásna modrá vážka.
„Linda!" zavolala lienka. „Mám nápad na výskum!"
Vážka elegantne pristála na liste lekna. „Aký výskum, Bodkovaná?"
Lienka vysvetlila svoj plán a vážka súhlasila, že bude pozorovať trávu pri jazierku. „Tu je pôda stále vlhká, aj keď neprší," poznamenala. „Som zvedavá, či to ovplyvní rýchlosť rastu."
„To je presne to, čo chcem zistiť!" nadchla sa lienka. „Teraz ešte nájdem Skočka pri plote."
Koníka Skočka našla, ako hrá na svojich nožičkách melódiu v vysokej tráve pri drevenom plote.
„Skočko, práve ťa potrebujem!" zvolala lienka.
„Ahoj, Bodkovaná! Čo sa deje?" spýtal sa koník.
Keď mu lienka vysvetlila svoj výskum, koník nadšene vyskočil. „Jasné, že pomôžem! Tu pri plote je tráva vždy najvyššia, všimla si si? Myslím, že je to preto, lebo sem ľudia nedočiahnu s kosačkou."
„To je zaujímavé pozorovanie!" pochválila ho lienka. „Tu máš jednu meraciu ihličku. Urobila som na nej značky, aby sme vedeli porovnať, koľko tráva narástla."
Lienka rozdala borovicové ihličky so značkami všetkým svojim pomocníkom a vysvetlila, ako merať: „Zapichnite ihličku do zeme vedľa stebla trávy a označte si, kde tráva siaha. Potom budeme merať každú hodinu a uvidíme, ako rýchlo rastie."
„A ako budeme vedieť, kedy uplynula hodina?" spýtala sa slimáčka.
„Dobrá otázka," zamyslela sa lienka. „Pozrite, keď slnko postúpi o šírku toho veľkého listu na jabloni, uplynula približne jedna hodina."
Všetci prikývli a rozleteli sa na svoje stanovištia. Lienka zostala na slnečnej čistinke uprostred záhrady.
„Tak začíname náš výskum!" zvolala nadšene a zapichla svoju ihličku vedľa najrovnejšieho stebla trávy. Všimla si, že tráva siaha presne po druhú značku na ihličke.
Počas dopoludnia lienka pravidelne kontrolovala svoje meracie miesto a lietala od jedného pomocníka k druhému, aby zhromaždila informácie.
Pri jazierku vážka Linda hlásila: „Tráva tu rastie veľmi rýchlo! Za prvú hodinu poskočila skoro o jednu značku vyššie."
Pri mravenisku Ferko ukázal: „Tu rastie pomalšie, možno preto, že pôda je suchšia. Len polovica značky za hodinu."
Pri tienistom orechu slimáčka poznamenala: „V tieni je tráva vyššia, ale rastie pomaly. Len štvrť značky za hodinu."
A pri plote Skočko nadšene vyskakoval: „Tu rastie tráva najrýchlejšie zo všetkých! Skoro o celú značku a pol za hodinu!"
Lienka všetky tieto informácie pozorne zapisovala na list púpavy pomocou kvetového peľu.
„To sú úžasné výsledky!" povedala lienka, keď sa všetci stretli na obed v tieni veľkého lopúchového listu. „Zdá sa, že tráva rastie najrýchlejšie na vlhkých miestach a na slnku."
„A najpomalšie v tieni," dodala slimáčka.
„A čo si zistila ty, Bodkovaná?" spýtal sa mravček.
„Na mojom mieste, na slnečnej čistinke, narástla tráva o jednu celú značku za hodinu. To je rýchlejšie ako pri mravenisku, ale pomalšie ako pri jazierku a plote."
„A prečo je to tak?" zaujímala sa vážka.
Lienka sa zamyslela. „Myslím, že tráva potrebuje na rast tri veci: slnko, vodu a dobré miesto. Po daždi má dostatok vody. Ak má aj slnko, rastie rýchlejšie. Preto pri jazierku, kde je stále vlhko a zároveň slnečno, rastie tak dobre."
„A pri plote?" spýtal sa Skočko.
„Tam je nielen slnko a voda z dažďa, ale možno aj dobré živiny pre rastliny," uvažovala lienka.
„A prečo v tieni rastie najpomalšie?" spýtala sa slimáčka.
„V tieni chýba slnečné svetlo, ktoré tráva potrebuje na rast," vysvetlila lienka. „Rastliny potrebujú slnko, aby si vyrábali potravu."
„Takže tráva rastie najrýchlejšie, keď má dostatok vody, slnka a dobrú pôdu," zhrnul mravček. „To dáva zmysel!"
„Presne tak!" prikývla lienka. „A rôzne miesta v záhrade poskytujú rôzne podmienky. Preto tráva rastie rýchlejšie alebo pomalšie podľa toho, kde sa nachádza."
„To je úžasné!" nadchla sa vážka Linda. „Nikdy predtým som o tom takto nerozmýšľala."
Popoludní pokračovali v meraní a zistili, že rýchlosť rastu trávy sa trochu spomalila, keď začala pôda vysychať.
„Vidíte?" ukázala lienka. „Teraz, keď voda z dažďa pomaly vysychá, tráva už nerastie tak rýchlo. Pri jazierku je stále najrýchlejšia, pretože tam je pôda stále vlhká."
„A čo ak by zase zapršalo?" spýtal sa koník.
„To by bol zaujímavý experiment!" nadchla sa lienka. „Mohli by sme sledovať, či sa rýchlosť rastu znovu zvýši."
Ako na zavolanie, obloha sa začala zaťahovať a z diaľky bolo počuť hrmenie.
„Zdá sa, že budeme mať šancu to zistiť!" zasmial sa mravček. „Ja sa radšej ponáhľam do mraveniska, aby som nezmokol."
„Aj ja sa musím skryť," povedala lienka. „Ale ihličky nechajme na mieste a zajtra ráno sa stretneme, aby sme videli výsledky!"
Všetci sa rozišli do svojich úkrytov práve včas, pretože čoskoro začali padať prvé kvapky dažďa. Lienka sa schovala pod široký list a sledovala, ako dážď kropí záhradu.
„Aké vzrušujúce!" pomyslela si. „Zajtra zistíme, či druhý dážď ešte viac urýchli rast trávy."
Ráno po daždi sa všetci výskumníci znovu stretli. Na ich prekvapenie, tráva narástla ešte viac ako predchádzajúci deň.
„Pozrite sa na to!" ukazovala lienka nadšene. „Tráva pri jazierku je teraz taká vysoká, že siaha až na koniec ihličky!"
„A pri plote dokonca presiahla ihličku!" hlásil koník Skočko. „Musel som použiť dve ihličky položené na seba, aby som zmeral, ako vysoko siaha."
„V tieni pod orechom tiež narástla, ale stále je najnižšia," povedala slimáčka.
Lienka si všetko starostlivo zapisovala. „To je fascinujúce! Zdá sa, že druhý dážď naozaj urýchlil rast. Tráva využila ďalšiu vodu, aby rástla ešte rýchlejšie."
„A aký je náš záver?" spýtala sa vážka Linda.
Lienka sa postavila na list púpavy, aby ju všetci videli, a slávnostne oznámila výsledky ich výskumu:
„Po našom dvojdennom pozorovaní môžeme povedať, že tráva rastie najrýchlejšie na miestach, kde má dostatok vody, slnka a dobrú pôdu. Po daždi rastie rýchlejšie, pretože má dostatok vody. Na slnečných miestach rastie rýchlejšie ako v tieni. A zdá sa, že najbujnejšie rastie pri jazierku a pri drevenom plote, kde má najlepšie podmienky."
Všetci jej zatlieskali svojimi nožičkami a krídlami.
„To bol vynikajúci výskum," pochválil ju mravček Ferko. „Teraz viem, prečo musíme po daždi vždy znovu prečisťovať naše mravčie chodníčky."
„A ja viem, prečo je tráva pri jazierku vždy taká šťavnatá," dodala vážka.
„Ja zase viem, prečo je pri plote vždy najvyššia," prikývol koník Skočko.
Slimáčka pomaly prikyvovala. „A ja viem, prečo v tieni pod orechom nemusím tak často liezť vyššie, aby som dosiahla na listy rastlín – tráva tam rastie pomalšie."
Lienka Bodkovaná bola na svoj prvý výskum veľmi hrdá. „Viete čo? Mali by sme založiť záhradný klub malých objaviteľov! Mohli by sme skúmať aj iné zaujímavé veci."
„Napríklad prečo majú kvety rôzne farby!" nadchla sa vážka.
„Alebo prečo niektoré rastliny kvitnú ráno a iné večer," navrhol mravček.
„Alebo kde sa berie rosa!" dodal koník.
A tak v tej malej záhrade vznikol klub malých objaviteľov, ktorí každý deň objavovali nové tajomstvá prírody. Lienka Bodkovaná si do svojho zápisníka z púpavového listu zapísala prvú výskumnú otázku: „Ako rýchlo rastie tráva po daždi?" a vedľa nej prvú odpoveď: „Záleží na tom, kde tráva rastie. Potrebuje slnko, vodu a dobrú pôdu, aby rástla najrýchlejšie."
A keď o niekoľko dní neskôr prišiel do záhrady malý chlapček, všimol si, že tráva pri drevenom plote a okolo jazierka je oveľa vyššia ako inde. „To je zvláštne," povedal svojej mame. „Prečo je tráva na rôznych miestach rôzne vysoká?"
Lienka Bodkovaná, ktorá práve sedela na blízkom kvete, sa potichu zasmiala. Keby tak ten chlapček vedel, že malá lienka so siedmimi bodkami už pozná odpoveď!