Ľubomír Feldek – Dvaja v tanci
Základné informácie o autorovi
Ľubomír Feldek (narodený 9. októbra 1936 v Žiline) patrí medzi najvýznamnejších slovenských spisovateľov, básnikov, dramatikov a prekladateľov. Jeho tvorba zasahuje do mnohých žánrov – od detskej literatúry cez poéziu až po dramatické diela. Feldek je známy svojou jazykovou hravosťou, originálnym metaforickým vyjadrovaním a často aj spoločenskou angažovanosťou. V 50. rokoch bol súčasťou básnickej skupiny Trnavská skupina (konkretisti), ktorá priniesla do slovenskej literatúry nové postupy a experimentálne formy. Okrem vlastnej tvorby je cenený aj pre svoje preklady svetovej literatúry, najmä poézie a dramatických diel.
Charakteristika diela
Básnická zbierka "Dvaja v tanci" predstavuje jedno z vrcholných diel Ľubomíra Feldeka v oblasti ľúbostnej lyriky. Zbierka vyšla v roku 1982 a stala sa významným príspevkom do slovenskej milostnej poézie. Feldek v nej majstrovsky spracúva tému lásky, partnerského vzťahu a vzájomnej závislosti dvoch ľudí cez metaforu tanca.
Už samotný názov zbierky je výstižnou metaforou vzťahu muža a ženy – tanec ako prepojenie dvoch bytostí, ktoré sa pohybujú v harmónii, niekedy vedú jeden druhého, inokedy nasledujú, vždy však reagujú na prítomnosť toho druhého. Táto ústredná metafora prestupuje celú zbierku a rozvíja sa v rôznych podobách a variáciách.
Tematické okruhy a motívy
Zbierka sa sústreďuje na niekoľko kľúčových tematických okruhov:
Láska ako tanec
Feldek vníma lásku ako dynamický proces, nie ako statický stav. Dvaja milenci sú ako tanečníci, ktorí sa navzájom ovplyvňujú, reagujú na seba, niekedy sa k sebe približujú, inokedy vzďaľujú, ale stále zostávajú v jednom tanci. Autor využíva bohatú tanečnú terminológiu, ktorá slúži ako metafora pre rôzne aspekty vzťahu – kroky, obraty, gestá, rytmus.
Telesnosť a duchovnosť lásky
V zbierke sa prelína fyzická stránka lásky s jej duchovným rozmerom. Feldek citlivo, no bez prudérnosti, zachytáva telesné prejavy lásky, pričom ich nikdy neredukuje len na fyzično. Telesnosť je u neho vždy prepojená s citovým a duchovným zážitkom.
Čas a pominuteľnosť
Výrazným motívom je uvedomovanie si plynutia času a pominuteľnosti všetkého, aj lásky. Tanec dvoch ľudí je časovo ohraničený, podobne ako ľudský život, čo dáva ich vzťahu osobitú intenzitu a hodnotu.
Vzájomná závislosť a sloboda
Dualita závislosti a slobody predstavuje ďalší rozmer Feldekovej poézie. Tanečníci sú na sebe závislí, musia reagovať na pohyby toho druhého, no zároveň si zachovávajú svoju individualitu a priestor pre vlastné vyjadrenie.
Jazykové a štylistické prostriedky
Pre Feldekovu poéziu v zbierke "Dvaja v tanci" je charakteristické:
- Bohatá metaforika – autor pracuje s originálnymi, nečakanými prirovnaniami a metaforami, ktoré otvárajú nové pohľady na známe javy
- Zmyslové obrazy – básne sú plné vizuálnych, zvukových, hmatových a iných zmyslových vnemov
- Rytmická variabilita – podobne ako v tanci, aj Feldekove verše majú svoj rytmus, ktorý sa mení podľa nálady a témy básne
- Jazyková hravosť – autor experimentuje s jazykom, využíva jeho možnosti, hrá sa so zvukomalebnosťou a významovými odtieňmi slov
- Intertextualita – v básňach možno nájsť odkazy na iné literárne diela, ľudové piesne či tanečné tradície
Ukážky z diela
Hoci nemôžem citovať celé básne kvôli autorským právam, spomeniem aspoň niektoré výrazné motívy. Feldek v zbierke pracuje s obrazmi ako "tanec tieňov na stene", "kroky, ktoré zanechávame v piesku času", "choreografia dotykov" či "mlčanie ako najvýrečnejší tanečný pohyb". Tieto obrazy vytvárajú mnohovrstevnatú výpoveď o intímnom vzťahu dvoch ľudí.
Význam a prínos diela
Zbierka "Dvaja v tanci" predstavuje významný príspevok k slovenskej ľúbostnej lyrike. Feldek v nej dokázal prepojiť tradíciu slovenskej milostnej poézie s moderným poetickým výrazom. Jeho spôsob uchopenia témy lásky je originálny, zbavený klišé a sentimentality, no zároveň hlboko ľudský a emotívny.
Môj názor na dielo
Feldekova zbierka ma zaujala predovšetkým svojou schopnosťou hovoriť o láske novým, neopotrebovaným spôsobom. Autor dokáže vystihnúť komplexnosť ľudských vzťahov bez zjednodušovania či idealizovania. Oceňujem najmä jeho prácu s metaforou tanca, ktorá dokonale vystihuje dynamiku partnerského vzťahu – neustály pohyb, prispôsobovanie sa, vedenie i nasledovanie.
Obdivuhodná je aj Feldekova schopnosť zachytiť telesné aspekty lásky bez sklznutia do vulgárnosti či prvoplánovosti. Jeho poézia oslavuje lásku v jej celistvosti – ako spojenie telesného, citového i duchovného.
Pre súčasného čitateľa môže byť táto zbierka inšpiráciou k hlbšiemu uvažovaniu o podstate ľudských vzťahov v ére povrchných kontaktov a rýchlych známostí. Feldekovo chápanie vzťahu ako tanca, ktorý vyžaduje pozornosť, prítomnosť a rešpekt k partnerovi, je aktuálne aj dnes, možno dokonca viac než v čase vzniku diela.
Zbierka "Dvaja v tanci" tak zostáva nielen významným literárnym dielom, ale aj nadčasovou výpoveďou o jednom z najzákladnejších ľudských prežitkov – o láske, ktorá spája dvoch ľudí v spoločnom rytme života.