Literárny rozbor diela „Marína" od Andreja Sládkoviča a „Tri gaštanové kone" od Margity Figuli

Úvod

Slovenská literatúra 19. a 20. storočia priniesla diela, ktoré dodnes patria medzi najvýznamnejšie v našom kultúrnom dedičstve. V tomto rozbore sa zameriame na dve kľúčové diela z rôznych období: romantickú básnickú skladbu „Marína" od Andreja Sládkoviča a lyrizovanú prózu „Tri gaštanové kone" od Margity Figuli. Aj keď tieto diela vznikli v odlišných historických obdobiach a patria k rôznym literárnym smerom, spája ich ústredný motív lásky, ktorá prekonáva prekážky, a vykreslenie slovenského prostredia.

Andrej Sládkovič a jeho „Marína"

Historický a biografický kontext

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris, 1820-1872) patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Narodil sa v Krupine v rodine evanjelického učiteľa. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zamiloval do Márie Pischlovej – svojej múzy a inšpirácie pre najznámejšie dielo „Marína".

Báseň „Marína" vznikla v rokoch 1844-1845, v období vrcholiaceho romantizmu a národného obrodenia. Sládkovič ju napísal po tom, čo sa dozvedel, že jeho milovaná Marína sa vydáva za bohatého pernikára Gerezsdiho. Táto osobná tragédia sa však pretavila do jedného z najkrajších diel slovenskej literatúry.

Štruktúra a formálna stránka diela

„Marína" je lyricko-epická básnická skladba, ktorá obsahuje 291 strof po 10 veršoch (spolu 2910 veršov). Každá strofa má špecifickú rýmovú schému a rytmickú štruktúru. Báseň je rozdelená do niekoľkých tematických celkov, v ktorých sa prelínajú osobné vyznania lásky s filozofickými úvahami a národnými motívmi.

Formálna dokonalosť básne sa prejavuje v Sládkovičovom majstrovskom ovládaní jazyka, bohatej metaforike a zvukomalebnosti. Využíva sylabicko-tonický veršový systém, ktorý dodáva básni melodickosť a rytmickú pravidelnosť.

Tematická analýza

Ústrednou témou „Maríny" je láska v rôznych podobách:

1. Osobná láska k Maríne – báseň je predovšetkým vyznaním hlbokého citu k milovanej žene:

   "Ja som ťa miloval, nie ako anjela,
   lež ako anjela, ktorý v tele býva."

   Sládkovič svoju lásku idealizuje, ale zároveň ju vníma realisticky – Marína je preňho skutočná žena z mäsa a kostí, nie nedosiahnuteľný ideál.

2. Láska k národu – osobný cit sa prelína s láskou k vlasti:

   "Vlasť drahá mojím žitím je,
   a život môj je vlasti môjmu žitím."

   Marína sa stáva symbolom Slovenska, stelesňuje krásu a hodnoty národa.

3. Láska k Bohu a vyšším ideálom – báseň obsahuje aj metafyzický rozmer:

   "Nad nami nebo – mohyla pod nami,
   a pred nami večnosť."

Jazyk a štýl

Sládkovičov jazyk v „Maríne" je bohatý, plný originálnych metafor, prirovnaní a symbolov. Využíva:

• Kontrasty: svetlo a tma, nebo a zem, život a smrť
• Symboly: Marína ako symbol krásy, mladosti, národa
• Personifikácie: príroda ožíva a reaguje na básnikove city
• Biblické a antické motívy: obohacujú filozofickú rovinu diela

Štýl je vznešený, miestami patetický, no vždy úprimný a hlboko precítený. Sládkovič dokázal v slovenčine vytvoriť dielo, ktoré sa vyrovná svetovej romantickej poézii.

Význam diela

„Marína" predstavuje vrchol slovenského romantizmu a zároveň jeho prekonanie. Sládkovič v nej spája romantický idealizmus s realistickým pohľadom na svet. Dielo je významné nielen svojou umeleckou hodnotou, ale aj tým, že povýšilo slovenčinu na jazyk schopný vyjadriť najjemnejšie odtiene citu a najhlbšie filozofické myšlienky.

Literárny kritik Alexander Matuška nazval „Marínu" „najkrajšou ľúbostnou básňou slovenskej literatúry" a tento názor pretrváva dodnes.

Margita Figuli a „Tri gaštanové kone"

Historický a biografický kontext

Margita Figuli (1909-1995) patrí medzi najvýznamnejšie predstaviteľky slovenskej medzivojnovej prózy. Narodila sa v Vyšnom Kubíne na Orave. Po štúdiách pracovala ako banková úradníčka, neskôr sa venovala výlučne literatúre.

Novela „Tri gaštanové kone" vyšla v roku 1940 v období, keď v slovenskej literatúre dominoval smer nazývaný lyrizovaná próza (naturizmus). Toto dielo sa stalo jedným z najcharakteristickejších príkladov tohto literárneho smeru.

Štruktúra a formálna stránka diela

„Tri gaštanové kone" je novela s jednoduchým dejom, ale bohatým vnútorným svetom postáv. Príbeh je rozprávačsky koncentrovaný, s dôrazom na atmosféru a lyrické pasáže. Dielo je napísané v prvej osobe, z pohľadu hlavného protagonistu Petra, čo umožňuje čitateľovi bezprostredne prežívať jeho emócie a vnútorné konflikty.

Formálne sa vyznačuje:

• Jednoduchým dejom, ale zložitou vnútornou štruktúrou
• Lyrickými opismi prírody a duševných stavov
• Rozprávkovými a symbolickými prvkami
• Rytmizovaným jazykom, ktorý sa miestami blíži k poézii

Tematická analýza

Hlavnou témou novely je láska, ktorá prekonáva prekážky:

1. Čistá, ideálna láska – cit medzi Petrom a Magdalénou je vykreslený ako dokonalá, čistá láska, ktorá sa vymyká bežným vzťahom:

   "Lebo láska je ako slnko. Keď raz vyjde, svieti všetkým rovnako."

2. Konflikt citu a majetku – Magdalénin otec Jano Zápotočný chce vydať dcéru za bohatého statkára Jergusa, nie za chudobného Petra:

   "Magdaléna má veno, Magdaléna musí dostať muža, ktorý má majetok."

3. Prírodné a rozprávkové motívy – symbolika troch gaštanových koní predstavuje silu, ktorá pomáha prekonať prekážky a dosiahnuť šťastie:

   "Tri gaštanové kone, tri životy, tri srdcia, ktoré bijú ako jedno."

Postavy a ich charakteristika

• Peter – hlavný hrdina a rozprávač, stelesňuje čistú lásku a odhodlanie prekonať prekážky
• Magdaléna – objekt Petrovej lásky, krásna, čistá duša, verná svojmu citu napriek vonkajšiemu tlaku
• Jano Zápotočný – Magdalénin otec, predstaviteľ materialistického pohľadu na svet
• Jergus – bohatý, ale hrubý a neotesaný nápadník, protiklad citlivého Petra

Jazyk a štýl

Jazyk novely je poetický, plný metafor a prirovnaní. Figuli využíva:

• Rytmizovaný text – próza miestami prechádza do básnického rytmu
• Symboly – gaštanové kone ako symbol sily a slobody
• Personifikáciu prírody – príroda sa stáva aktívnym účastníkom deja, reaguje na city postáv
• Kontrasty – láska vs. majetok, sloboda vs. zviazanosť konvenciami

Štýl je charakteristický pre lyrizovanú prózu – dej ustupuje do úzadia, do popredia sa dostáva atmosféra, citové rozpoloženie postáv a lyrické opisy.

Význam diela

„Tri gaštanové kone" patria medzi najvýznamnejšie diela slovenskej lyrizovanej prózy. Novela vyniká harmonickým spojením rozprávkových prvkov, symboliky a realistického základu. Figuli v nej vytvorila nadčasový príbeh o sile lásky, ktorá prekonáva všetky prekážky.

Dielo malo veľký úspech už v čase svojho vydania a dodnes patrí medzi najčítanejšie slovenské prózy. Bolo preložené do viacerých jazykov a v roku 1966 bolo sfilmované.

Porovnanie diel

Podobnosti

1. Ústredný motív lásky – obe diela stavajú do centra pozornosti lásku, ktorá prekonáva prekážky
2. Idealizácia citu – ako Sládkovič, tak aj Figuli povyšujú lásku na najvyššiu hodnotu
3. Spojenie s prírodou – v oboch dielach príroda zrkadlí city postáv a dotvára atmosféru
4. Symbolika – obe diela pracujú s bohatou symbolikou (Marína ako symbol národa, gaštanové kone ako symbol slobody)

Rozdiely

1. Literárny smer a doba vzniku – „Marína" je dielom romantizmu 19. storočia, „Tri gaštanové kone" patria k lyrizovanej próze 20. storočia
2. Žánrová forma – básnická skladba vs. lyrizovaná novela
3. Spoločenský kontext – Sládkovič viac reflektuje národno-buditeľské snahy, Figuli sa sústreďuje na univerzálny ľudský príbeh
4. Autobiografickosť – „Marína" vychádza priamo z autorovej životnej skúsenosti, „Tri gaštanové kone" sú fiktívnym príbehom

Význam pre súčasného čitateľa

Obe diela, napriek svojmu vzniku v inej dobe, zostávajú aktuálne aj pre dnešného čitateľa. Ponúkajú:

1. Nadčasové hodnoty – láska, vernosť, odhodlanie, boj za svoje presvedčenie
2. Umelecký zážitok – krása jazyka, obraznosť, emocionalita
3. Kultúrne dedičstvo – poznanie kľúčových diel našej literatúry pomáha pochopiť národnú identitu
4. Inšpiráciu – ideály vyjadrené v týchto dielach môžu inšpirovať aj v dnešnom pragmatickom svete

Záver

Andrej Sládkovič a Margita Figuli vytvorili diela, ktoré sa stali trvalou súčasťou slovenského literárneho kánonu. „Marína" a „Tri gaštanové kone" predstavujú vrcholné prejavy svojich literárnych období a smerov. Obe diela spracúvajú tému lásky originálnym spôsobom, so silným dôrazom na estetickú a emocionálnu stránku.

Pre stredoškoláka môžu tieto diela predstavovať nielen povinné čítanie, ale aj príležitosť na objavenie krásy slovenského jazyka a literatúry. V časoch rýchlej komunikácie a povrchných vzťahov ponúkajú pohľad na hlbokú, oddanú lásku a hodnoty, ktoré presahujú materiálny svet.

Sládkovičova „Marína" a Figuliho „Tri gaštanové kone" nám pripomínajú, že skutočná láska – či už k človeku, národu alebo ideálu – má silu prekonať prekážky a pretrvať napriek nepriazni osudu.