Malá včielka Medulka sa zobudila skôr ako ostatné včielky v úli. Zatiaľ čo jej sestričky ešte sladko spinkali, ona už netrpezlivo čakala na východ slnka. Dnes mala totiž dôležitú úlohu, ktorú si sama vymyslela: chcela zistiť, ktoré kvietky sú u včielok najobľúbenejšie. Včera počula staršie robotnice, ako sa rozprávali o tom, že niektoré kvety dávajú sladší nektár a voňavejší peľ ako iné.
„Keď budem vedieť, ktoré kvety sú najlepšie, stanem sa najlepšou zberačkou v celom úli!“ šepla si Medulka a nevedela sa dočkať, kedy vyletí von.
Keď prvé lúče slnka prenikli do úľa, Medulka rýchlo vyletela a sadla si na konár neďalekej čerešne, odkiaľ mala dobrý výhľad na celú lúku.
„Budem ako včelia objaviteľka!“ pochválila sa sama sebe a predstavovala si, ako si svojimi tykadielkami robí značky na malý lístok.
Čoskoro začali z úľa vyletovať prvé zberačky. Medulka pozorne sledovala, kam letia. Niektoré zamierili k bielym margarétkam, iné k fialovým zvončekom a ďalšie k žltým púpavám. Rozhodla sa to preskúmať zblízka. Najprv poletela k margarétkam.
„Ahoj, prečo zbieraš práve z margarétok?“ opýtala sa jednej robotnice.
„Pretože majú ľahko dostupný peľ. Pozri, aký je žltý a bohatý! A tiež, cítiš tú jemnú vôňu? Tá mi hovorí, že tu nájdem dobrý nektár.“
Potom poletela k fialovým levanduliam. Tu pracovalo ešte viac včielok.
„A prečo vy zbierate z levandule?“ spýtala sa Medulka.
„Mňam, levanduľa má najvoňavejší nektár z celej lúky!“ odpovedala staršia včielka. „Z takého nektáru bude med, po ktorom sa budú oblizovať aj ľudia.“
„Ale ak je levanduľa taká skvelá, prečo potom všetky včielky nelietajú len na ňu?“
„To je dobrá otázka,“ prikývla staršia včielka. „Vieš, my včely potrebujeme rôzne druhy nektáru a peľu. Keď zbierame z viacerých druhov, náš med je potom zdravší a chutnejší.“
Medulka letela ďalej a všimla si, že pri žltých slnečniciach je úplne najviac včielok.
„Slnečnica je ako veľký obchod pre včely,“ vysvetľovala jej jedna zberačka. „Pozri, koľko peľu tu je na jednom mieste! Môžeme rýchlo nazbierať veľa potravy pre náš úľ.“
Medulka pozorovala, ako rýchlo sa plnia košíčky na nohách ostatných včielok. Skutočne, zo slnečnice odchádzali s plnými nákladmi.
Potom si všimla, že niektoré včielky letia ďalej, až k modrým nevädziam.
„Prečo ste prišli až sem?“ opýtala sa.
„Nevädze majú špeciálny nektár,“ odpovedala jedna z včielok. „Je síce ťažšie sa k nemu dostať, ale má výnimočnú chuť. Z takýchto kvetov bude vzácny med.“
„Takže niektoré kvety sú obľúbené, pretože majú veľa peľu, iné pre výnimočnú chuť a vôňu,“ zhrnula si Medulka.
Ako tak lietala z kvetu na kvet, všimla si, že veľa včielok navštevuje aj kvety na ovocných stromoch.
„Prečo sú tieto kvety také obľúbené?“ spýtala sa.
„Kvety ovocných stromov majú nielen chutný nektár, ale keď ich opeľujeme, pomáhame aj ľuďom a zvieratám. Z týchto kvetov budú potom jablká, hrušky a čerešne,“ vysvetľovala včielka. „My včely a kvety máme spolu dohodu – my im pomáhame s rozmnožovaním a ony nám dávajú potravu.“
Ako sa slnko blížilo k západu, Medulka si uvedomila, že strávila celý deň pozorovaním! Rýchlo sa pustila do práce, aby stihla nazbierať aspoň trochu nektáru.
Keď sa večer vrátila do úľa, ostatné včielky prinášali bohaté náklady. Medulka mala len máličko, ale zato hlavu plnú nových poznatkov.
„Kde si bola celý deň, Medulka?“ spýtala sa jej staršia sestra. „Priniesla si málo nektáru.“
„Bola som na objaviteľskej výprave!“ odpovedala hrdo Medulka. „Zisťovala som, ktoré kvety sú najviac obľúbené a prečo.“
„A prišla si na to?“ spýtala sa jej sestra so záujmom.
Medulka nadšene rozprávala o všetkom, čo sa dozvedela – o margarétkach, voňavej levanduli, bohatých slnečniciach, vzácnych nevädziach a užitočných ovocných stromoch.
„Každý kvet je pre nás dôležitý z iného dôvodu,“ zakončila svoje rozprávanie. „A najkrajšie je, že každá včielka si môže nájsť ten, ktorý jej vyhovuje najviac.“
„To je veľmi múdry poznatok, Medulka,“ pochválila ju kráľovná, ktorá počúvala ich rozhovor. „Príroda je pestrá práve preto, aby vyhovovala rôznym potrebám. A my včely sme múdre, pretože túto pestrosť využívame.“
„Zajtra už budem zbierať nektár ako ostatné,“ sľúbila Medulka.
„Ale nezabudni občas pozorovať svet okolo seba,“ dodala kráľovná. „Také včielky, ktoré nielen zbierajú, ale aj premýšľajú, sú pre náš úľ veľmi cenné.“
Tú noc Medulka zaspávala s hrdým pocitom. Možno nenazbierala toľko nektáru ako ostatné, ale objavila niečo oveľa cennejšie – pochopila, aká dôležitá je rozmanitosť v prírode a ako múdro je všetko zariadené.
A keď na druhý deň vyletela z úľa, vedela už presne, kam poletí – k slnečniciam pre rýchly zber, potom k nevädziam pre vzácny nektár a nakoniec k ovocným stromom, aby pomohla aj ľuďom a zvieratám. Stala sa z nej nielen dobrá zberačka, ale aj múdra včielka, ktorá rozumela svetu kvetov.