Malá včielka Medulka sa zobudila skôr ako ostatné včielky v úli. Zatiaľ čo jej sestričky ešte sladko spinkali, ona už netrpezlivo čakala na východ slnka. Dnes mala totiž dôležitú úlohu, ktorú si sama vymyslela: chcela zistiť, ktoré kvietky sú u včielok najobľúbenejšie. Včera počula staršie robotnice, ako sa rozprávali o tom, že niektoré kvety dávajú sladší nektár a voňavejší peľ než iné.
„Keď budem vedieť, ktoré kvety sú najlepšie, stanem sa najlepšou zberačkou v celom úli!" šepla si Medulka a nevedela sa dočkať, kedy vyletí von.
Keď prvé lúče slnka prenikli do úľa, včielky sa začali prebúdzať. Medulka rýchlo vyletela z úľa a sadla si na konár neďalekej čerešne, odkiaľ mala dobrý výhľad na celú lúku pred úľom.
„Budem ako včelia výskumníčka!" pochválila sa sama sebe a vytiahla si malý lístok, na ktorý si chcela zapisovať svoje pozorovania. Pravda, včielky nepíšu ceruzkami, ale Medulka si predstavovala, že svojimi tykadielkami robí značky do lístka.
Čoskoro začali z úľa vyletovať prvé zberačky. Medulka pozorne sledovala, kam letia. Niektoré zamierili k bielym margarétkam, iné k fialovým zvončekom a ďalšie k žltým púpavám.
„To je zaujímavé," pomyslela si Medulka. „Prečo niektoré včielky letia na žlté kvety a iné na fialové? Sú hádam rôzne farby medu?"
Rozhodla sa to preskúmať zblízka. Najprv poletela k margarétkam, kde už usilovne pracovalo niekoľko včielok. Pozorovala, ako sa ponárajú hlboko do stredu kvetu a potom odlietajú s nôžkami obalenými žltým peľom.
„Ahoj, prečo zbieraš práve z margarétok?" opýtala sa Medulka jednej robotnice.
Včielka zodvihla hlavu a prekvapene sa pozrela na Medulku. „Pretože majú ľahko dostupný peľ. Pozri, aký je žltý a bohatý! A tiež, cítiš tú jemnú vôňu? Tá mi hovorí, že tu nájdem dobrý nektár."
Medulka privoňala a skutočne, margarétka mala príjemnú sladkastú vôňu, ktorá ju lákala ponoriť tykadielka hlbšie.
Potom poletela k fialovým levanduliam. Tu pracovalo ešte viac včielok.
„A prečo vy zbieraté z levandule?" spýtala sa Medulka.
„Mňam, levandula má najvoňavejší nektár z celej lúky!" odpovedala staršia včielka. „Z takého nektáru bude med, po ktorom sa budú oblizovať aj ľudia. A cítiš tú vôňu? Tá zostane v peli, a potom aj v plástoch."
Medulka privoňala a musela uznať, že levandula vonia naozaj očarujúco. Bola to silná, sladká vôňa, ktorá sa niesla ďaleko do okolia.
„Ale počkaj," zamyslela sa Medulka. „Ak je levandula taká skvelá, prečo potom všetky včielky nelietajú len na ňu?"
„To je dobrá otázka," prikývla staršia včielka. „Vieš, my včely potrebujeme rôzne druhy nektáru a peľu. Každý kvet obsahuje trochu iné látky. Keď zbierame z viacerých druhov, náš med je potom zdravší a chutnejší."
Medulka letela ďalej a všimla si, že pri žltých slnečniciach je úplne najviac včielok. Musela chvíľu čakať, kým sa dostala k jednému voľnému kvetu.
„Jéj, to je nádhera!" zvolala, keď sa pozrela na obrovský žltý kotúč. V strede kvetu boli stovky drobných kvietkov, každý plný nektáru a peľu.
„Slnečnica je ako supermarket pre včely," vysvetľovala jej jedna zberačka. „Pozri, koľko peľu tu je na jednom mieste! A keď na lúke kvitne viac slnečníc vedľa seba, môžeme rýchlo nazbierať veľa potravy pre náš úľ."
Medulka pozorovala, ako rýchlo sa plnia košíčky na nohách jej priateliek. Skutočne, zo slnečnice odchádzali včielky s plnými nákladmi žltého peľu.
„To preto sú slnečnice také obľúbené," pomyslela si Medulka. „Dajú sa na nich rýchlo nazbierať veľké množstvá."
Potom si všimla, že niektoré včielky letia ďalej, za lúku, až k modrým nevädziam, ktoré rástli pri potoku. Rozhodla sa ich nasledovať.
Keď priletela k nevädziam, prekvapilo ju, ako málo včielok tam pracovalo. Ale tie, ktoré tam boli, sa zdali veľmi sústredené.
„Prečo ste prišli až sem, keď na lúke je toľko iných kvetov?" opýtala sa Medulka.
„Nevädze majú špeciálny nektár," odpovedala jedna z včielok. „Je síce ťažšie sa k nemu dostať, ale má výnimočnú chuť. My skúsenejšie zberačky vieme, že z takýchto kvetov bude vzácny med, ktorý kráľovná veľmi ocení."
Medulka skúsila ponoriť svoje sosáčik do modrého kvetu a skutočne, nektár chutil inak – bol akýsi korenistý a veľmi sladký.
„Takže niektoré kvety sú obľúbené, pretože majú veľa peľu a nektáru, iné pre výnimočnú chuť a vôňu," zhrnula si Medulka svoje pozorovania.
Ako tak lietala z kvetu na kvet, všimla si ešte jednu zaujímavú vec. Niektoré včielky sa vracali k rovnakému druhu kvetov stále dokola, zatiaľ čo iné skúšali rôzne druhy.
Pri ďatelinke stretla včielku Linku, ktorú poznala z úľa.
„Ahoj Linka, všimla som si, že celé dopoludnie lietaš len na ďatelinku. Prečo neskúsiš aj iné kvety?"
Linka sa zasmiala. „Každá z nás má svoju stratégiu. Ja som zistila, že keď navštevujem stále ten istý druh kvetov, stávam sa v zbere rýchlejšia. Už presne viem, ako sa dostať k nektáru v ďatelinke, a nemusím sa učiť nové postupy."
To Medulku zaujalo. „Takže niektoré včielky sú špecialistky na určité kvety?"
„Presne tak," prikývla Linka. „Niektoré sa špecializujú na jeden druh, iné rady skúšajú rôzne kvety. Vďaka tomu dokážeme ako úľ využiť všetky druhy kvetov v okolí."
Medulka lietala a pozorovala ďalej. Všimla si, že veľa včielok navštevuje aj ovocné stromy, ktoré práve kvitli – jabloň, hrušku a čerešňu.
„Prečo sú kvety na stromoch také obľúbené?" spýtala sa včielky, ktorá práve pristála na kvet jablone.
„Kvety ovocných stromov majú nielen chutný nektár, ale keď ich opeľujeme, pomáhame aj ľuďom a zvieratám. Z týchto kvetov budú potom jablká, hrušky a čerešne," vysvetľovala včielka. „A vieš čo? Ľudia si to vážia a starajú sa o nás. Ten pán, ktorému patrí táto záhrada, nám postavil úľ a dáva pozor, aby tu nerástli rastliny, ktoré by nám mohli ublížiť."
Medulka sa zamyslela. „Takže niektoré kvety sú obľúbené aj preto, že ich opeľovaním pomáhame ostatným."
„Presne tak," prikývla včielka. „My včely a kvety máme spolu dohodu – my im pomáhame s rozmnožovaním a ony nám dávajú potravu."
Ako sa slnko blížilo k západu, Medulka si uvedomila, že strávila celý deň pozorovaním a ešte ani nezačala zbierať nektár pre úľ! Rýchlo sa pustila do práce a poletovala z kvetu na kvet, aby stihla nazbierať aspoň trochu medu, než sa bude musieť vrátiť domov.
Keď sa večer vrátila do úľa, ostatné včielky prinášali bohaté náklady peľu a plné medové vačky nektáru. Medulka mala len máličko, ale zato hlavu plnú nových poznatkov.
„Kde si bola celý deň, Medulka?" spýtala sa jej staršia sestra. „Priniesla si málo nektáru."
„Bola som na výskumnej výprave!" odpovedala hrdo Medulka. „Zisťovala som, ktoré kvety sú najviac obľúbené a prečo."
„A prišla si na to?" spýtala sa jej sestra so záujmom.
Medulka nadšene rozprávala o všetkom, čo sa dozvedela – o margarétkach s ľahko dostupným peľom, voňavej levanduli, bohatých slnečniciach, vzácnych nevädziach a užitočných ovocných stromoch.
„Každý kvet je pre nás dôležitý z iného dôvodu," zakončila svoje rozprávanie. „A najkrajšie je, že každá včielka môže nájsť ten, ktorý jej vyhovuje najviac."
„To je veľmi múdry poznatok, Medulka," pochválila ju kráľovná, ktorá počúvala ich rozhovor. „Príroda je pestrá práve preto, aby vyhovovala rôznym potrebám. A my včely sme múdre, pretože túto pestrosť využívame."
„Zajtra už budem zbierať nektár ako ostatné," sľúbila Medulka.
„Ale nezabudni občas pozorovať svet okolo seba," dodala kráľovná. „Také včielky, ktoré nielen zbierajú, ale aj premýšľajú, sú pre náš úľ veľmi cenné."
Tú noc Medulka zaspávala s hrdým pocitom. Možno nenazbierala toľko nektáru ako ostatné, ale objavila niečo oveľa cennejšie – pochopila, aká dôležitá je rozmanitosť v prírode a ako múdro je všetko zariadené.
A keď na druhý deň vyletela z úľa, vedela už presne, kam poletí najprv – k slnečniciam pre rýchly zber, potom k nevädziam pre vzácny nektár a nakoniec k ovocným stromom, aby pomohla aj ľuďom a zvieratám. Stala sa z nej nielen dobrá zberačka, ale aj múdra včielka, ktorá rozumela svetu kvetov.