Óda na Cibuľu

I.

Cibuľa, ty guľa zeme skrytá, v hline ticho čakajúca na svoje chvíle, v chlade schúlená, životom nasiaknutá, ako spomienka v srdcia hlboko všitá.

Tvoja vôňa, ostrá a prenikavá, sľubuje slzy, no aj chuť, čo nás spája, v kotloch a panviciach, pokrmov alfa, v kuchyni kráľovná, čo nikdy neváha.

Vrstvu po vrstve, tajomstvo odhaľuješ, ako sny ukryté v spánku hlbokom, každá vrstva, príbeh, čo rozprávaš, o slnku, daždi, svedkoch tichom.

II.

Ako slzy tlačíš nám do očí, pri krájaní, v spomienkach hlbokých, no slzy tie, sú očistou, ver mi, pretrháme niť starostí, ťažkých.

V tvojej pikantnosti, nájdeme silu, zmeniť všednosť na kulinársky zázrak, v jednoduchosti tvojej, múdrosť skrytú, poučenie pre život, čo nás čaká.

Od bielej, cez žltú, až po červenú, paleta chutí, darov zeme mati, v každej farbe, slnka odlesk jemný, v každom kúsku, život, čo sa vráti.

III.

V polievkach, omáčkach, v šalátoch sviežich, v zapekaných jedlách, všade teba nájdeme, cibuľa, ty dar, tak prostý a blízky, tvoju hodnotu, často zabúdame.

No bez teba, jedlá sú bez duše, bez iskry, bez ohňa, bez vášne skrytej, ty si ten kľúč, čo dvere otvára, do sveta chutí, nikdy neprežitej.

A tak ti vzdávam hold, ty guľa divná, v tvojej jednoduchosti, krása skrytá, cibuľa, ty poklad zeme skromný, navždy v mojom srdci, miesto vyhradené máš ty.

IV.

Možno si len obyčajná zelenina, no v rukách kuchára, stávaš sa mágiou, v jednoduchosti tvojej, sila ohromná, transformuješ bežné jedlo na symfóniu.

Tak nech ti patrí chvála, cibuľa, za tvoje dary, za slzy aj smiech, za chuť, čo nás spája pri stole, za tvoje miesto v živote, pre všetkých.