Literárny rozbor diela: Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda

Úvod

Robert Louis Stevenson, škótsky spisovateľ, básnik a cestovateľ, vytvoril v roku 1886 jedno z najznámejších diel svetovej literatúry – novelu „Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda". Toto dielo, ktoré vzniklo údajne na základe autorovho sna, sa stalo kultúrnym fenoménom a výrazom pre dvojakú osobnosť človeka. V nasledujúcom rozbore sa pozrieme na historický kontext diela, jeho hlavné postavy, tematické roviny, symboliku a literárne prostriedky, ktoré Stevenson použil na vytvorenie tejto nadčasovej štúdie o ľudskej prirodzenosti.

Historický kontext a okolnosti vzniku

Stevenson napísal svoju novelu v období viktoriánskej Anglicka, v čase prísnych morálnych zásad a spoločenských konvencií. Toto obdobie bolo charakteristické výrazným rozdelením medzi verejnou fasádou slušnosti a súkromným životom, ktorý sa často odohrával v tieni. Londýn, kde sa príbeh odohráva, bol mestom kontrastov – na jednej strane prosperujúce štvrte vyššej spoločnosti, na druhej strane chudobné, nebezpečné štvrte plné kriminality.

Zaujímavosťou je, že podľa Stevensonovej manželky Fanny vznikol základný námet diela počas autorovej nočnej mory. Po prebudení mal Stevenson údajne vykríknuť: "Mám to! Našiel som to!" a následne napísal prvý koncept novely za tri dni. Hoci pôvodný rukopis neskôr prepracoval, základná myšlienka duálnej prirodzenosti človeka zostala zachovaná.

Dielo bolo publikované v januári 1886 a okamžite si získalo popularitu. Stevenson, ktorý v tom čase bojoval s tuberkulózou, využil v diele aj svoje vlastné skúsenosti s liekmi, ktoré užíval na zmiernenie príznakov svojho ochorenia.

Dej diela

Príbeh začína rozprávaním právnika pána Uttersona, ktorý sa od svojho priateľa pána Ensfielda dozvedá o záhadnom mužovi menom Edward Hyde. Hyde vraj bezohľadne zrazil malé dievča na ulici a následne vyplatil jej rodičom šek podpísaný váženým doktorom Henrym Jekyllom, Uttersonovým dlhoročným priateľom.

Utterson je znepokojený, keď zistí, že Jekyll nedávno zmenil svoj testament v prospech tohto záhadného Hyda. Obáva sa, že jeho priateľa niekto vydiera alebo manipuluje. Po brutálnej vražde sira Danversa Carewa, ktorého páchateľom je Hyde, sa Utterson rozhodne konfrontovať Jekylla.

Jekyll tvrdí, že s Hydom už pretrhal všetky väzby, no jeho správanie je čoraz podivnejšie. Neskôr Uttersonov priateľ doktor Lanyon zomiera po tom, čo bol svedkom čohosi, čo ho šokovalo. Zanecháva list, ktorý má Utterson otvoriť až po Jekyllovej smrti.

Keď sa Jekyll úplne izoluje a jeho sluha vyjadrí obavy o jeho stav, Utterson vnikne do laboratória, kde nachádza telo Edwarda Hyda oblečené v Jekyllových šatách. Nachádza tiež Jekyllov list, v ktorom sa odhaľuje pravda.

Jekyll vysvetľuje, že dlho bojoval s potlačovanými túžbami, ktoré nezodpovedali jeho verejnému obrazu. Vytvoril elixír, ktorý ho dokázal premeniť na jeho alternatívne ja – Hyda – bytosť oslobodenú od morálnych zábran a spoločenských konvencií. Spočiatku Jekyll kontroloval svoje premeny, no postupne Hyde získaval väčšiu moc, až kým sa Jekyll nemohol spontánne meniť aj bez elixíru. Keď mu došli chemikálie potrebné na prípravu roztoku, Jekyll pochopil, že navždy zostane uväznený v Hydovej podobe, a preto spáchal samovraždu.

Hlavné postavy

Dr. Henry Jekyll – Vážený londýnsky lekár a vedec s vynikajúcou povesťou. Na povrchu je Jekyll vzorným príkladom viktoriánskeho džentlmena – vzdelaný, kultivovaný a spoločensky prijateľný. Jeho vedecká zvedavosť a túžba po slobode od spoločenských obmedzení ho však vedú k experimentovaniu s vlastnou osobnosťou. Jekyll symbolizuje dualitu ľudskej prirodzenosti – túžbu byť dobrým a uznávaným, ale zároveň skryté túžby po slobode od morálnych obmedzení.

Edward Hyde – Jekyllovo alternatívne ja, fyzicky menší a deformovaný, vyvoláva v ľuďoch inštinktívny odpor. Hyde je zosobnením potlačovaných túžob a pudov – je násilný, bezohľadný a oddáva sa pôžitkom bez výčitiek svedomia. Stevenson ho opisuje ako "čistého zla", ale v skutočnosti predstavuje tú časť ľudskej osobnosti, ktorú viktoriánska spoločnosť odmietala uznať.

Gabriel John Utterson – Právnik a Jekyllov priateľ, ktorý slúži ako hlavný rozprávač väčšiny príbehu. Utterson je racionálny, lojálny a diskrétny – dokonalý príklad viktoriánskej zdržanlivosti. Jeho postupné odhaľovanie pravdy o Jekyllovi a Hydovi tvorí hlavnú naratívnu líniu príbehu.

Dr. Hastie Lanyon – Ďalší lekár a bývalý Jekyllov priateľ, ktorý sa s ním rozišiel kvôli jeho "nevedeckým" teóriám. Keď sa stane svedkom Hydovej premeny na Jekylla, utrpí taký šok, že to podlomí jeho zdravie a napokon zomiera.

Poole – Jekyllov verný sluha, ktorý nakoniec upozorní Uttersona na podivné správanie svojho pána, čo vedie k odhaleniu pravdy.

Tematické roviny diela

Dualita ľudskej prirodzenosti

Ústrednou témou novely je myšlienka, že každý človek v sebe nesie dve protikladné stránky – dobro a zlo, civilizovanosť a divokosť, racionalitu a pudovosť. Jekyll to vyjadruje slovami: "Človek nie je skutočne jeden, ale dvaja." Stevenson skúma, ako sa tieto dve stránky navzájom ovplyvňujú a bojujú o nadvládu.

Jekyll sa snaží tieto dve stránky oddeliť, aby mohol žiť slobodnejšie, no jeho experiment ukazuje, že takéto oddelenie je nemožné a nebezpečné. Čím viac potláča svoju temnú stránku, tým silnejšou sa stáva, keď sa nakoniec prejaví.

Pokrytectvo viktoriánskej spoločnosti

Stevenson kritizuje pokrytectvo svojej doby, keď ľudia navonok predstierali morálnu bezúhonnosť, zatiaľ čo v súkromí často žili úplne inak. Jekyll je produktom tejto spoločnosti – váženým mužom, ktorý musí potláčať svoje "nedôstojné" túžby, aby si udržal spoločenské postavenie.

Príznačné je, že Hyde sa pohybuje najmä v noci a v chudobnejších štvrtiach Londýna, ktoré symbolizujú temnú, skrytú stránku viktoriánskej spoločnosti.

Vedecký pokrok a jeho hranice

V období priemyselnej revolúcie a rýchleho vedeckého pokroku Stevenson upozorňuje na nebezpečenstvo prekračovania určitých hraníc poznania. Jekyll verí, že veda môže vyriešiť jeho morálnu dilemu, ale jeho experiment sa vymkne spod kontroly a vedie k jeho zániku.

Tento motív "vedca, ktorý zašiel priďaleko" sa stal populárnym v literatúre 19. storočia (vidíme ho napríklad aj vo Frankensteinovi Mary Shelleyovej) a odráža obavy z nekontrolovaného vedeckého pokroku.

Závislosť a strata kontroly

Jekyllova premena na Hyda začína ako dobrovoľný experiment, no postupne sa stáva závislosťou, ktorú nemôže kontrolovať. Tento aspekt príbehu možno interpretovať ako metaforu pre závislosť na drogách alebo iných formách úniku od reality.

Jekyll opisuje "neopísateľnú slasť", ktorú cíti pri premene na Hyda, ale táto slasť ho nakoniec ničí. Keď si uvedomí, že stráca kontrolu, je už neskoro.

Literárne prostriedky a štýl

Naratívna štruktúra

Stevenson využíva zložitú naratívnu štruktúru, ktorá zvyšuje napätie a postupne odhaľuje pravdu. Príbeh začína rozprávaním v tretej osobe z pohľadu Uttersona, neskôr prechádza k Lanyonovmu svedectvu a končí Jekyllovým vlastným vysvetlením. Táto štruktúra umožňuje čitateľovi postupne skladať kúsky skladačky a zároveň vytvára efekt postupného odhaľovania tajomstva.

Atmosféra a prostredie

Londýn v Stevensonovom podaní je hmlistý, temný a plný tieňov – dokonalé prostredie pre príbeh o dvojakej identite. Kontrast medzi elegantnými ulicami, kde žije Jekyll, a špinavými uličkami, kde sa pohybuje Hyde, podčiarkuje tému duality.

Stevenson majstrovsky využíva opisy prostredia na vytvorenie atmosféry tajomna a nebezpečenstva: "V hmlistom, tlmenom a premenlivom svetle... ulica ležala pred očami našich priateľov opustená a tichá."

Symbolika

Dvere a okná – V novele sa často objavujú motívy dverí, okien a zrkadiel, ktoré symbolizujú prechody medzi rôznymi identitami a svetmi. Zadný vchod do Jekyllovho domu, ktorý používa Hyde, je symbolom skrytého, tajného života.

Hmla a tma – Londýnska hmla a nočná tma predstavujú morálnu nejednoznačnosť a skryté stránky ľudskej osobnosti.

Fyzický vzhľad – Hydov deformovaný, menší vzhľad symbolizuje morálnu pokrivenenosť a nedovyvinutosť jeho charakteru, ktorý predstavuje len časť plnej ľudskej osobnosti.

Jazyk a štýl

Stevenson používa bohatý, ale presný jazyk, ktorý vytvára živé obrazy a buduje atmosféru. Jeho opisy Hydovho vzhľadu sú zámerne neurčité, čo umožňuje čitateľovi vytvoriť si vlastnú predstavu o tom, čo robí túto postavu tak odpudzujúcou.

Autor tiež efektívne pracuje s kontrastmi – medzi svetlom a tmou, medzi Jekyllovou uhľadenosťou a Hydovou hrubosťou, medzi verejným a súkromným životom.

Žánrové zaradenie a literárno-historický kontext

„Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda" kombinuje prvky gotického hororu, detektívneho príbehu a psychologickej štúdie. Dielo možno považovať za predchodcu psychologických thrillerov a významne ovplyvnilo vývoj žánru hororu.

V literárno-historickom kontexte patrí novela do obdobia neskorého viktoriánskeho realizmu s prvkami nastupujúceho modernizmu. Stevensonovo dielo vzniklo v čase, keď sa začali objavovať prvé psychoanalytické teórie (hoci Freudove práce boli publikované až neskôr) a odráža rastúci záujem o ľudskú psychiku a jej temné zákutia.

Dielo možno tiež vnímať v kontexte tzv. fin de siècle literatúry, ktorá sa objavila koncom 19. storočia a často sa zaoberala témami morálneho úpadku, dvojakej identity a konfliktu medzi verejným a súkromným ja (podobné témy nájdeme napríklad aj v „Obraze Doriana Graya" Oscara Wildea).

Odkaz diela a jeho vplyv

„Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda" sa stal kultúrnym fenoménom, ktorý ďaleko presahuje hranice literatúry. Výraz "Jekyll a Hyde" sa stal súčasťou bežného jazyka ako označenie pre človeka s dvojakou osobnosťou alebo správaním.

Dielo inšpirovalo nespočetné filmové, televízne a divadelné adaptácie a významne ovplyvnilo populárnu kultúru. Koncept alter ega a dvojakej identity sa stal opakujúcim sa motívom v superhrdinských príbehoch (napr. Bruce Wayne/Batman) a v mnohých psychologických thrilleroch.

Z literárneho hľadiska Stevensonova novela ovplyvnila vývoj žánru hororu a psychologického thrilleru a predznamenala modernistický záujem o ľudskú psychiku a jej fragmentáciu.

Záver

Stevensonov „Podivný prípad dr. Jekylla a pana Hyda" je nadčasovým dielom, ktoré napriek svojmu relatívne malému rozsahu obsahuje hlboké psychologické a filozofické otázky. Novela skúma temnú stránku ľudskej prirodzenosti, pokrytectvo spoločnosti a nebezpečenstvo potláčania vlastných túžob.

Prostredníctvom príbehu o vedcovi, ktorý sa pokúsil oddeliť svoje dve ja, Stevenson ukazuje, že dualita je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie a že snaha potlačiť alebo oddeliť našu "temnú stránku" môže viesť k ešte väčšej deštrukcii