Čitateľský denník: Miroslav Válek - Príťažlivosť
Základné informácie o diele Autor: Miroslav Válek (1927 - 1991) Dielo: Príťažlivosť Rok vydania: 1961 Literárny druh: Lyrika Literárny žáner: Básnická zbierka Autor a jeho tvorba Miroslav Válek patrí medzi najvýznamnejších slovenských básnikov 20. storočia. Narodil sa 17. júla 1927 v Trnave a zomrel 27. januára 1991 v Bratislave. Jeho tvorba predstavuje výrazný míľnik v slovenskej poézii, kde prekonáva tradičné formy a rámce, pričom zavádza moderné prvky a dáva slovenskej poézii nový rozmer. Válek vstúpil do literatúry koncom 40. rokov, ale jeho prvá básnická zbierka Dotyky vyšla až v roku 1959. Nasledovali zbierky Príťažlivosť (1961), Nepokoj (1963), Milovanie v husej koži (1965) a Slovo (1976). Okrem toho vytvoril aj pozoruhodnú tvorbu pre deti, napríklad Veľká cestovná horúčka pre malých alebo Do Tramtárie. Jeho život a dielo sú poznamenané zložitou dobou - obdobím komunistického režimu, kde Válek zastával aj významné politické funkcie ako minister kultúry Slovenskej socialistickej republiky (1969-1988). Tento aspekt jeho života často vyvoláva kontroverzie a ovplyvňuje aj recepciu jeho diela, napriek jeho nespochybniteľným umeleckým kvalitám. Charakteristika zbierky Príťažlivosť Príťažlivosť (1961) je druhou básnickou zbierkou Miroslava Válka, ktorá nadväzuje na jeho debutovú zbierku Dotyky. Predstavuje ďalší krok v básnikovom vývine a dospieva k formálne i obsahovo vyzretejšiemu tvaru. Zbierka obsahuje básne, ktoré sa vyznačujú silným lyrickým nábojom, existenciálnymi otázkami a prepojením osobného a spoločenského rozmeru. Názov Príťažlivosť možno chápať v niekoľkých rovinách:
ako fyzikálny jav gravitácie, ktorý drží veci pohromade ako erotickú príťažlivosť medzi mužom a ženou ako metaforu pre vzťahy medzi ľuďmi všeobecne ako príťažlivosť medzi slovami, myšlienkami, obrazmi v básni
Tematické okruhy zbierky
- Láska a vzťah muža a ženy Láska predstavuje v zbierke ústredný motív. Válek ju zobrazuje v celej jej komplexnosti - od očarenia, vášne, túžby až po sklamanie, odcudzenie a bolesť. Básne ako Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať alebo Len tak zachytávajú rôzne podoby milostného vzťahu.
"Milujem ťa ako smrť, ako studňu v poli. Milujem ťa ako voda v studni miluje mesiac, ako nebo miluje zem a zem svoju váhu."
Válek neidealizuje lásku, ale ukazuje ju aj v jej problematických aspektoch, vrátane bolesti a strát, ktoré so sebou prináša. Jeho poňatie lásky je existenciálne - láska je niečo, čo dáva zmysel ľudskému bytiu, ale zároveň ho aj problematizuje.
- Existenciálne otázky Básnik sa zaoberá základnými otázkami ľudskej existencie - zmyslom života, smrťou, samotou, odcudzením. V zbierke nachádzame básne, ktoré reflektujú úzkosť moderného človeka, jeho hľadanie istôt v neistom svete. Príkladom je báseň Dejiny trávy, kde Válek prostredníctvom metafory trávy uvažuje o cyklickosti života, o večnom kolobehu zrodu a zániku:
"Dejiny trávy sú jednoduché: Narodí sa, aby ju zožrali. A predsa tráva neprestáva rásť. Každým stebielkom sa stáva nové dejiny."
- Spoločensko-politická rovina Hoci zbierka nie je primárne angažovaná, obsahuje aj básne, ktoré reflektujú spoločenské a politické dianie. Válek sa vyjadruje k otázkam vojny, mieru, slobody, spravodlivosti. Jeho postoj je humanistický - stojí na strane človeka proti silám, ktoré ho ohrozujú. Báseň Óda na breh možno chápať ako básnikovo vyrovnávanie sa s povojnovým svetom a jeho nádejami na lepšiu budúcnosť. Poetika Miroslava Válka Jazyk a štýl Válkov básnický jazyk je charakteristický svojou jednoduchosťou a zároveň bohatosťou. Používa bežné, každodenné slová, ale dokáže im dať nečakaný význam a hĺbku. Jeho verše sú často aforistické, obsahujú paradoxy a prekvapivé pointy.
"Tvár je krajina, kde rastie tráva smiech" "Vo výkladoch vyhŕkli slzy drahokamov" "Noc je príliš čierna nato, aby bola pravdivá"
Válek rád experimentuje s jazykom, vytvára neočakávané spojenia slov, kombinuje konkrétne s abstraktným, vysoké s nízkym. Jeho obrazy sú sugestívne, často surrealistické, ale vždy majú vnútornú logiku a zmysel. Formálne aspekty Z formálneho hľadiska Válek upúšťa od tradičných básnických foriem a vytvára si vlastný, osobitý štýl. Jeho básne majú voľný verš, nepravidelný rytmus, často využíva opakovania, refrény, paralelizmy. Typické sú pre neho dlhé, prozaizované verše, ktoré kontrastujú s krátkymi, úsečnými. V zbierke Príťažlivosť nachádzame rôzne typy básní - od krátkych, aforistických až po rozsiahle básnické skladby s epickými prvkami. Válek rád využíva aj dialogické pasáže, priamu reč, otázky, ktoré dynamizujú text a vytvárajú napätie. Metaforika a symbolika Válkova obraznosť je mimoriadne bohatá a originálna. Vytvára nečakané metafory a prirovnania, ktoré oživujú bežné veci a dávajú im nový rozmer. Jeho obrazy sú často synestézie - prepájajú rôzne zmyslové vnemy. Medzi opakujúce sa symboly v zbierke patria:
voda (symbol života, plynúceho času, očisty) zem (symbol domova, stability, ale aj hrobu) strom (symbol rastu, prepojenia neba a zeme) krv (symbol života, vášne, bolesti) slnko (symbol svetla, nádeje, vitality) tma/noc (symbol smrti, tajomstva, podvedomia)
Analýza vybraných básní Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať Jedna z najznámejších básní zbierky, ktorá definuje domov nie ako fyzické miesto, ale ako emocionálny priestor bezpečia a prijatia. Válek tu využíva metonymiu (ruky namiesto človeka) a vytvára sugestívny obraz domova ako miesta, kde človek môže byť sám sebou, kde môže ukázať svoju zraniteľnosť.
"Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať. A čo je kruh? Kde ti rozumejú aj keď mlčíš. A čo je sloboda? Chodiť s niekým a nebáť sa, že ťa opustí."
Báseň má formu definícií, kde básnik nanovo vymedzuje základné pojmy ľudskej existencie. Využíva pritom paradoxy a kontrasty, aby ukázal, že skutočný domov, láska, sloboda sú niečo iné, než za čo ich bežne považujeme. Dejiny trávy Filozofická báseň, ktorá prostredníctvom metafory trávy uvažuje o cyklickosti života, o večnom kolobehu zrodu a zániku. Tráva tu symbolizuje nielen prírodu, ale aj človeka, ľudstvo ako také.
"Dejiny trávy sú jednoduché: Narodí sa, aby ju zožrali. A predsa tráva neprestáva rásť. Každým stebielkom sa stáva nové dejiny."
Válek tu konfrontuje tragickosť individuálneho osudu (každé steblo je odsúdené na zánik) s nádejou kolektívneho prežitia (tráva ako celok prežíva). Tento dialektický pohľad je typický pre Válkovu poéziu, ktorá vždy hľadá syntézu protikladov. Óda na breh Rozsiahla básnická skladba, ktorá má epické prvky, ale zachováva si lyrickú intenzitu. Báseň je reflexiou povojnového sveta, jeho nádejí i sklamaní. Breh tu symbolizuje hranicu medzi dvoma svetmi, medzi minulosťou a budúcnosťou, medzi životom a smrťou.
"Kto je náš breh? Ten druhý je smrť. Žijeme vo vode, ktorá plynie. Kto je náš breh? Ten prvý je láska. Žijeme vo vode, ktorá odchádza."
Válek tu využíva symboliku vody (život, čas) a brehu (hranica, istota), aby uvažoval o ľudskom údele. Báseň obsahuje aj spoločensko-kritické pasáže, kde sa Válek vyjadruje k otázkam vojny, mieru, slobody. Význam zbierky v kontexte slovenskej literatúry Príťažlivosť predstavuje významný príspevok k modernizácii slovenskej poézie. Válek v nej prekonáva tradičné formy a rámce, experimentuje s jazykom, vytvára nový typ básnického obrazu. Zbierka vychádza v období, keď sa slovenská poézia začína oslobodzovať od dogmatizmu socialistického realizmu a hľadá nové cesty. Válek patrí k básnikom, ktorí otvárajú slovenskú poéziu svetovým vplyvom, najmä francúzskemu surrealizmu a americkej modernistickej poézii. Zároveň Válek v tejto zbierke nadväzuje na domácu tradíciu, najmä na poéziu Jána Smreka, Laca Novomeského a Pavla Horova. Dokáže ju však pretvoriť a dať jej nový rozmer. Recepcia zbierky Príťažlivosť bola kritikmi prijatá prevažne pozitívne a upevnila Válkovo postavenie ako jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov. Kritika oceňovala najmä jeho originálnu obraznosť, existenciálnu hĺbku a jazykovú invenciu. Zároveň však zbierka vyvolala aj isté kontroverzie, najmä pre svoj existenciálny rozmer, ktorý bol v rozpore s oficiálnou ideológiou. Niektorí kritici Válkovi vyčítali prílišný individualizmus a nedostatok spoločenského optimizmu. Napriek tomu sa zbierka stala jedným zo základných kameňov modernej slovenskej poézie a dodnes patrí k najčítanejším a najcitovanejším Válkovým dielam. Môj osobný zážitok z čítania Čítanie Válkovej Príťažlivosti je pre mňa vždy novým objavovaním. Jeho básne majú takú hĺbku a mnohovýznamovosť, že pri každom čítaní objavím niečo nové. Osobitne ma oslovuje Válkova schopnosť hovoriť o zložitých existenciálnych otázkach jednoduchým, ale presným jazykom. Jeho definícia domova v básni Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať je pre mňa jednou z najkrajších a najpresnejších definícií, aké som kedy čítal. Zachytáva podstatu toho, čo znamená mať domov - nie fyzické miesto, ale emocionálne bezpečie a prijatie. Obdivujem aj Válkovu schopnosť prelínať osobné s univerzálnym. Jeho básne vychádzajú z konkrétnej skúsenosti, ale presahujú ju a dotýkajú sa všeľudských tém. Válek dokáže v jednej básni obsiahnuť lásku, smrť, vojnu, mier, a pritom nepôsobiť rétoricky alebo pateticky. Záver Miroslav Válek v zbierke Príťažlivosť vytvoril dielo, ktoré patrí k vrcholom slovenskej poézie 20. storočia. Jeho básne dodnes oslovujú čitateľov svojou existenciálnou hĺbkou, originálnou obraznosťou a jazykovou invenčnosťou. Válek dokázal, že slovenská poézia môže byť moderná, svetová, a pritom zostať autentická a zakorenená v domácej tradícii. Jeho vplyv na ďalšie generácie slovenských básnikov je nespochybniteľný a jeho dielo zostáva živou súčasťou slovenskej kultúry. Príťažlivosť nie je len zbierkou básní, ale aj filozofickou výpoveďou o ľudskom údele, o láske a smrti, o túžbe po domove a istote v neistom svete. Je to zbierka, ktorá odoláva času a stále má čo povedať súčasnému čitateľovi. Použitá literatúra
ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2001. ZAMBOR, Ján: Válek: básnik ohňa a dotykov. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2018. MATEJOV, Fedor: Lektúry. Bratislava: SAV, 2005. MARČOK, Viliam a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2004. BAKOŠ, Mikuláš: Avantgarda 38. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1969."