Literárny rozbor: Pýcha a predsudok – Jane Austen
Úvod
Pýcha a predsudok (v origináli Pride and Prejudice) patrí medzi najznámejšie diela anglickej literatúry a predstavuje vrchol tvorby Jane Austenovej (1775-1817). Román bol prvýkrát publikovaný v roku 1813, avšak autorka ho napísala už v rokoch 1796-1797 pod názvom Prvé dojmy (First Impressions). Dielo sa odohráva v anglickej vidiecke spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia a s jemným humorom a psychologickou presnosťou zachytáva spoločenské pomery, manželské stratégie a morálne hodnoty vtedajšej doby.
Historický a spoločenský kontext
Román vznikol v období regentstva (1811-1820), keď namiesto chorého kráľa Juraja III. vládol jeho syn ako regent. Toto obdobie je známe ako obdobie výrazných spoločenských kontrastov - na jednej strane prebiehal priemyselný rozvoj a formovanie modernej spoločnosti, na druhej strane pretrvávali prísne spoločenské konvencie a hierarchia.
Pre anglickú spoločnosť tohto obdobia boli charakteristické:
- Prísna spoločenská stratifikácia a dôraz na spoločenské postavenie
- Majetok ako základ existenčnej istoty
- Obmedzené možnosti sebarealizácie pre ženy
- Manželstvo ako kľúčový spôsob zabezpečenia budúcnosti žien
- Dôležitosť dobrých spôsobov a spoločenského vystupovania
Jane Austenová v Pýche a predsudku tieto aspekty nielen zobrazuje, ale aj jemne, no dôsledne kritizuje. Robí to prostredníctvom bystrých pozorovaní, ironických komentárov a vývoja postáv, ktoré sa učia prekonávať obmedzenia svojej doby a prostredia.
Hlavné postavy
Elizabeth Bennetová
Druhá najstaršia z piatich sestier Bennetových je hlavnou hrdinkou románu. Vyniká inteligenciou, vtipom, nezávislosťou a schopnosťou kritického myslenia. Elizabeth sa odmieta podriadiť dobovým konvenciám, ktoré ženu redukujú na objekt na sobášnom trhu. Jej najväčšou chybou je sklon k unáhleným úsudkom založeným na prvých dojmoch, čo sa prejavuje najmä vo vzťahu k Darcymu.
Fitzwilliam Darcy
Bohatý a urozený gentleman, ktorý pôsobí hrdým, povýšeneckým a chladným dojmom. Darcy je však vnútorne čestný, lojálny a schopný sebareflexie. Jeho pýcha pramení z jeho spoločenského postavenia a vedomia vlastnej hodnoty. Postupne si uvedomuje svoje chyby a prekonáva ich, čím dokazuje svoju morálnu veľkosť.
Jane Bennetová
Najstaršia a najkrajšia z Bennetových sestier, ktorá predstavuje protipól k Elizabeth. Je dobrosrdečná, mierná, vždy hľadá v ľuďoch dobro a vyhýba sa unáhleným úsudkom. Jej vzťah s Bingleym tvorí paralelu k vzťahu Elizabeth a Darcyho.
Charles Bingley
Darcyho priateľ, bohatý, no nie urozený gentleman. Je dobrosrdečný, priateľský a na rozdiel od Darcyho nemá predsudky voči nižším spoločenským vrstvám. Jeho nerozhodnosť a podliehanie vplyvu okolia však komplikuje jeho vzťah s Jane.
Ďalšie významné postavy
- Pani Bennetová: matka piatich dcér, ktorej jediným cieľom je vydať ich čo najvýhodnejšie
- Pán Bennet: inteligentný, no pasívny otec, ktorý sa utieka k sarkazmu
- Lydia Bennetová: najmladšia, nezodpovedná sestra
- George Wickham: príťažlivý, no morálne skorumpovaný dôstojník
- Lady Catherine de Bourghová: Darcyho autoritatívna teta
- Charlotte Lucasová: Elizabeth najlepšia priateľka, ktorá sa pragmaticky vydá za pána Collinsa
Analýza hlavných tém
Pýcha a predsudok
Ústredná téma románu je priamo vyjadrená v jeho názve. Pýcha reprezentovaná Darcym a predsudok stelesňovaný Elizabeth tvoria hlavné prekážky vo vzťahu ústrednej dvojice. Darcy je príliš hrdý na svoje spoločenské postavenie a Elizabeth si zasa vytvára predsudky na základe prvých dojmov a neúplných informácií.
Austenová však ukazuje, že tieto negatívne vlastnosti možno prekonať prostredníctvom sebareflexie a ochoty zmeniť sa:
"Bol som sebecký celý život, v praxi, aj nie v princípe. Ako dieťa ma učili, čo je správne, ale nie, ako sa správať. Vštepovali mi dobré zásady, ale dovolili mi, aby som ich uplatňoval pyšne a aroganciou... Takého si ma našla."
Manželstvo a spoločenské postavenie
Román predstavuje rôzne modely manželstva, ktoré odrážajú rôzne motivácie a hodnoty:
- Elizabeth a Darcy: manželstvo založené na vzájomnej úcte, intelektuálnej rovnosti a láske
- Jane a Bingley: manželstvo založené na vzájomnej náklonnosti a dobrosrdečnosti
- Charlotte a Collins: pragmatické manželstvo z rozumu bez lásky
- Lydia a Wickham: neuvážené manželstvo založené na fyzickej príťažlivosti
- Pán a pani Bennetovci: nefunkčné manželstvo, v ktorom chýba vzájomný rešpekt
Týmto spôsobom Austenová skúma rôzne prístupy k manželstvu v dobe, keď bolo pre ženy prakticky jedinou cestou k zabezpečeniu budúcnosti.
Sociálna mobilita a trieda
Román analyzuje rigidnú triednu štruktúru anglickej spoločnosti začiatku 19. storočia, kde sociálny status určoval možnosti jednotlivca. Austenová ukazuje napätie medzi "starými peniazmi" aristokracie (Darcy) a "novými peniazmi" vznikajúcej strednej triedy (Bingley). Zároveň však naznačuje, že osobné kvality by mali byť dôležitejšie než spoločenské postavenie:
"V očiach tých, ktorí tvoria Darcyho okruh, by som bola tou istou osobou, aj keby som bola rovnako múdra a príjemná, no bez peňazí a vznešeného pôvodu."
Vzdelanie a výchova
Austenová zdôrazňuje dôležitosť správnej výchovy a vzdelania, ktoré formujú charakter. Porovnáva rôzne prístupy k výchove dievčat a ich dôsledky. Lydia, ktorej bola daná prílišná sloboda bez zodpovednosti, končí v nešťastnom manželstve, zatiaľ čo Elizabeth, ktorá sa vzdelávala čítaním a kritickým myslením, dokáže prekonať svoje obmedzenia a nájsť šťastie.
Naratívne techniky a štýl
Voľná nepriama reč
Jedným z najvýznamnejších prínosov Jane Austenovej do literatúry je jej majstrovské využívanie voľnej nepriamej reči. Táto technika spája tretiu osobu rozprávania s vnútorným monológom postavy, čo umožňuje čitateľovi sledovať myšlienkové procesy postáv a zároveň si zachovať odstup:
"Elizabeth bola teraz presvedčená, že antipatia pána Darcyho voči nej pramenila z jej jednoduchého odmietnutia, keď ju prvýkrát požiadal o tanec. Táto myšlienka ju nemohla rozveseliť."
Irónia a satira
Austenová je majsterkou jemnej irónie a satiry, prostredníctvom ktorých kritizuje spoločenské konvencie a ľudské slabosti. Jej rozprávačský hlas je často satirický, najmä pri opise postáv ako pani Bennetová, pán Collins či Lady Catherine. Hneď úvodná veta románu je príkladom jej ironického štýlu:
"Je všeobecne známou pravdou, že slobodný muž, ktorý má značné imanie, určite potrebuje manželku."
Dialógy
Román vyniká živými a duchaplnými dialógmi, ktoré nielen posúvajú dej, ale aj odhaľujú charakter postáv. Slovné súboje medzi Elizabeth a Darcym patria k najlepším pasážam knihy a odkrývajú ich intelektuálnu rovnocennosť aj vzájomnú príťažlivosť.
Listy
Dôležitým naratívnym prostriedkom sú listy, ktoré umožňujú postavám vyjadriť sa priamo a často odhaľujú kľúčové informácie. Najvýznamnejší je Darcyho list Elizabeth, v ktorom vysvetľuje svoje konanie voči Wickhamovi a Jane, čo vedie k začiatku premeny Elizabeth.
Symbolika a motívy
Domy a majetky
Domy v románe symbolizujú charakter a spoločenské postavenie svojich majiteľov:
- Pemberley: Darcyho sídlo reprezentuje jeho skutočný charakter - je elegantné, ale nie okázalé, harmonicky zasadené do krajiny
- Netherfield: dočasný Bingleyho domov odráža jeho nerozhodnosť a pohyblivosť
- Longbourn: dom Bennetovcov symbolizuje ich stredné postavenie a obmedzené možnosti
Cesty a výlety
Cesty postáv majú často symbolický význam a prinášajú zmenu perspektívy:
- Elizabethina cesta do Kentu, kde odmietne Darcyho
- Jej výlet do Derbyshire, kde navštívi Pemberley a začne meniť svoj názor na Darcyho
- Lydiina cesta do Brightonu, ktorá vedie k jej úteku s Wickhamom
Tanec
Tanec je v románe dôležitým sociálnym rituálom, ktorý symbolizuje vzťahy medzi postavami. Darcyho odmietnutie tancovať s Elizabeth na plese v Merytone naznačuje jeho pýchu, zatiaľ čo ich spoločný tanec v Netherfieldskom sídle predstavuje začiatok ich intelektuálneho a emocionálneho zbližovania.
Význam a odkaz diela
Pýcha a predsudok je nadčasové dielo, ktoré aj po viac ako 200 rokoch oslovuje čitateľov svojím brilantným portrétom ľudských charakterov, spoločenských vzťahov a morálnych hodnôt. Román vyniká psychologickou presnosťou, s akou zachytáva vnútorný vývoj postáv, najmä cestu Elizabeth a Darcyho k sebapoznaniu a vzájomnému porozumeniu.
Dielo má feministický rozmer v tom, že ukazuje intelektuálne schopné ženy, ktoré sa snažia nájsť svoje miesto v spoločnosti, ktorá im ponúka len obmedzené možnosti. Elizabeth Bennetová sa stala ikonickou literárnou postavou práve preto, že si zachováva svoju nezávislosť a integritu v obmedzujúcom prostredí.
Román tiež ponúka nadčasové posolstvo o dôležitosti prekonávania predsudkov, schopnosti priznať si chyby a o možnosti osobnostného rastu. Ukazuje, že skutočná láska a šťastie sú možné len vtedy, keď dokážeme prekonať svoje ego a vidieť druhých takých, akí naozaj sú.
Záver
Pýcha a predsudok Jane Austenovej je majstrovským dielom, ktoré spája brilantný psychologický vhľad s jemnou spoločenskou satirou. Prostredníctvom príbehu Elizabeth a Darcyho autorka skúma univerzálne témy ako sebapoznanie, predsudky, sociálne konvencie a hľadanie lásky a šťastia. Román vyniká živými postavami, duchaplnými dialógmi a majstrovským využitím irónie.
Jane Austenová v tomto diele dokázala, že aj "malý kúsok slonoviny" (ako sama označila svoju tvorbu) môže obsahovať celý svet. Vytvorila nadčasový román, ktorý aj po dvoch storočiach zostáva relevantný a očarujúci, čím si zaslúžil svoje miesto medzi najvýznamnejšími dielami svetovej literatúry.