Príbeh skúma, ako anonymita nočných správ umožňuje dvom tínedžerom zdieľať ich najhlbšie myšlienky a city, ktoré by si v bežnom živote netrúfli vyjadriť, a ako tento virtuálny vzťah prechádza do reality.
Tip: Pokiaľ budete prihlásený, kliknutím alebo dotykom na texte si viete uložiť záložku a pokračovať v čítaní neskôr.
100%
Monika zavrela knihu a pozrela na hodiny. Bolo už dávno po polnoci, ale spánok neprichádzal. Zajtra ju čakala skúška z literatúry, no jej myšlienky sa neustále vracali k notifikácii, ktorá jej pred hodinou rozsvietila displej telefónu.
*David_M ti poslal žiadosť o sledovanie.*
Ani nevedela, prečo na ňu klikla. Možno to bola nuda, možno zvedavosť, alebo len prostý fakt, že jeho profilová fotka zachytávala chlapca s gitarou a úsmevom, ktorý vyzeral úprimne, nie ako väčšina vykalkulovaných póz, ktoré zaplavovali jej feed.
Jeho profil bol plný fotiek z koncertov, výletov do hôr a záberov oblohy pri západe slnka. Žiadne selfie pred zrkadlom v posilňovni. Žiadne fotky drahých áut. Len záblesky skutočného života, ktorý vyzeral... zaujímavo.
Prijala jeho žiadosť a takmer okamžite jej zablikala nová správa.
*David_M: Ahoj! Prepáč za random žiadosť, ale videl som ťa komentovať príspevok o Murakami pod profilom Kníhkupectva Pod Vežou a úplne som súhlasil s tvojím názorom. Je ťažké nájsť niekoho, kto chápe jeho metafory.*
Monika sa zamračila. Bola zvyknutá na správy typu "Ahoj kráska" alebo "Čau, čo robíš?". Toto bolo... iné.
*Monika_22: Ahoj! Wow, asi si prvý človek, ktorý ma kontaktoval kvôli Murakamimu a nie kvôli fotke v plavkách z leta :D*
Správa odišla skôr, než si stihla premyslieť, či neznie príliš povýšenecky. No odpoveď prišla takmer okamžite.
*David_M: Tak to je ich strata. Murakami je omnoho zaujímavejší než akékoľvek plavky (hoci priznávam, že som tvoj profil tiež prezrel, takže som videl aj tie plavky... ale najprv ma zaujal tvoj komentár, prisahám!)*
Usmiala sa. Bolo niečo osviežujúce na jeho úprimnosti.
*Monika_22: Takže si stalker, čo sleduje dievčatá cez komentáre v kníhkupectve?*
*David_M: Skôr bibliofil s príliš veľkým množstvom voľného času o polnoci. Nemôžem spať a čítam komentáre ľudí o knihách. Smutné, viem.*
*Monika_22: Náhodou, ja robím presne to isté. Len namiesto čítania komentárov by som sa mala učiť na zajtrajšiu skúšku z literatúry.*
*David_M: Skúška z literatúry? Gymnázium alebo vysoká?*
*Monika_22: Gymko, maturita. Ty?*
*David_M: Prvák na Filozofickej. Takže ťa čaká Bednár, Hronský a spol?*
Nasledujúcu hodinu strávili diskusiou o slovenskej literatúre, pričom David jej posielal svoje poznámky, ktoré si robil pred rokom. Boli plné vtipných komentárov a mnemotechnických pomôcok, vďaka ktorým si Monika konečne zapamätala chronológiu diel Hviezdoslava.
*Monika_22: Neviem, či ti mám poďakovať, alebo ťa prekliať. Vďaka tebe sa asi naučím na zajtrajšiu skúšku, ale už je pol druhej ráno.*
*David_M: Ak dostaneš jednotku, čakám kávu ako odmenu. Ak prepadneš, ja ti kúpim kávu ako ospravedlnenie. Win-win situácia.*
Monika cítila, ako jej srdce poskočilo. Bola to pozvánka? Alebo len žartoval?
*Monika_22: Drzé. Ani nevieš, či vôbec pijem kávu.*
*David_M: Podľa fotky z 13. augusta, kde držíš obrovský pohár z tej hipsterskej kaviarne na Hlavnej, by som povedal, že áno. Ale môže to byť aj čaj alebo horúca čokoláda. Som flexibilný.*
*Monika_22: OK, teraz si naozaj stalker :D*
*David_M: Hovorím tomu "dôkladný výskum". A tá fotka má 267 lajkov, takže nie je ťažké ju nájsť.*
Monika sa zasmiala nahlas a potom si rýchlo zakryla ústa, aby nezobudila rodičov.
*Monika_22: Mala by som ísť spať. Zajtra (vlastne dnes) ma čaká skúška.*
*David_M: Jasné. Drž sa a daj vedieť, ako dopadla.*
Monika odložila telefón a zhasla svetlo. No namiesto myšlienok na literatúru sa jej hlavou preháňali úvahy o záhadnom chlapcovi, ktorý ju oslovil kvôli Murakamimu.
*David_M ti poslal žiadosť o sledovanie.*
Ani nevedela, prečo na ňu klikla. Možno to bola nuda, možno zvedavosť, alebo len prostý fakt, že jeho profilová fotka zachytávala chlapca s gitarou a úsmevom, ktorý vyzeral úprimne, nie ako väčšina vykalkulovaných póz, ktoré zaplavovali jej feed.
Jeho profil bol plný fotiek z koncertov, výletov do hôr a záberov oblohy pri západe slnka. Žiadne selfie pred zrkadlom v posilňovni. Žiadne fotky drahých áut. Len záblesky skutočného života, ktorý vyzeral... zaujímavo.
Prijala jeho žiadosť a takmer okamžite jej zablikala nová správa.
*David_M: Ahoj! Prepáč za random žiadosť, ale videl som ťa komentovať príspevok o Murakami pod profilom Kníhkupectva Pod Vežou a úplne som súhlasil s tvojím názorom. Je ťažké nájsť niekoho, kto chápe jeho metafory.*
Monika sa zamračila. Bola zvyknutá na správy typu "Ahoj kráska" alebo "Čau, čo robíš?". Toto bolo... iné.
*Monika_22: Ahoj! Wow, asi si prvý človek, ktorý ma kontaktoval kvôli Murakamimu a nie kvôli fotke v plavkách z leta :D*
Správa odišla skôr, než si stihla premyslieť, či neznie príliš povýšenecky. No odpoveď prišla takmer okamžite.
*David_M: Tak to je ich strata. Murakami je omnoho zaujímavejší než akékoľvek plavky (hoci priznávam, že som tvoj profil tiež prezrel, takže som videl aj tie plavky... ale najprv ma zaujal tvoj komentár, prisahám!)*
Usmiala sa. Bolo niečo osviežujúce na jeho úprimnosti.
*Monika_22: Takže si stalker, čo sleduje dievčatá cez komentáre v kníhkupectve?*
*David_M: Skôr bibliofil s príliš veľkým množstvom voľného času o polnoci. Nemôžem spať a čítam komentáre ľudí o knihách. Smutné, viem.*
*Monika_22: Náhodou, ja robím presne to isté. Len namiesto čítania komentárov by som sa mala učiť na zajtrajšiu skúšku z literatúry.*
*David_M: Skúška z literatúry? Gymnázium alebo vysoká?*
*Monika_22: Gymko, maturita. Ty?*
*David_M: Prvák na Filozofickej. Takže ťa čaká Bednár, Hronský a spol?*
Nasledujúcu hodinu strávili diskusiou o slovenskej literatúre, pričom David jej posielal svoje poznámky, ktoré si robil pred rokom. Boli plné vtipných komentárov a mnemotechnických pomôcok, vďaka ktorým si Monika konečne zapamätala chronológiu diel Hviezdoslava.
*Monika_22: Neviem, či ti mám poďakovať, alebo ťa prekliať. Vďaka tebe sa asi naučím na zajtrajšiu skúšku, ale už je pol druhej ráno.*
*David_M: Ak dostaneš jednotku, čakám kávu ako odmenu. Ak prepadneš, ja ti kúpim kávu ako ospravedlnenie. Win-win situácia.*
Monika cítila, ako jej srdce poskočilo. Bola to pozvánka? Alebo len žartoval?
*Monika_22: Drzé. Ani nevieš, či vôbec pijem kávu.*
*David_M: Podľa fotky z 13. augusta, kde držíš obrovský pohár z tej hipsterskej kaviarne na Hlavnej, by som povedal, že áno. Ale môže to byť aj čaj alebo horúca čokoláda. Som flexibilný.*
*Monika_22: OK, teraz si naozaj stalker :D*
*David_M: Hovorím tomu "dôkladný výskum". A tá fotka má 267 lajkov, takže nie je ťažké ju nájsť.*
Monika sa zasmiala nahlas a potom si rýchlo zakryla ústa, aby nezobudila rodičov.
*Monika_22: Mala by som ísť spať. Zajtra (vlastne dnes) ma čaká skúška.*
*David_M: Jasné. Drž sa a daj vedieť, ako dopadla.*
Monika odložila telefón a zhasla svetlo. No namiesto myšlienok na literatúru sa jej hlavou preháňali úvahy o záhadnom chlapcovi, ktorý ju oslovil kvôli Murakamimu.
SK
3794 znakov
684 slov
4 minút
8.6.2025
3