Literárny rozbor diela: Tisíc a jeden hlas – Ján Smrek
Úvod
Básnická zbierka Tisíc a jeden hlas od Jána Smreka predstavuje jedno z významných diel slovenskej poézie 20. storočia. Vydaná v roku 1932, táto zbierka reprezentuje vrcholné obdobie Smrekovej tvorby a zároveň dôležitý míľnik v evolúcii slovenskej modernej lyriky. V tomto rozbore sa zameriam na kľúčové aspekty diela, jeho tematické okruhy, umelecké prostriedky, širší literárno-historický kontext a význam, ktorý má v rámci autorovej tvorby i slovenskej literatúry.
Autor a jeho miesto v slovenskej literatúre
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek (1898-1982), patrí medzi najvýznamnejších slovenských básnikov 20. storočia. Narodil sa v Zemianskyche Lieskové (dnes súčasť obce Melčice-Lieskové) a jeho tvorba sa spája najmä s medzivojnovým obdobím, keď sa stal jedným z hlavných predstaviteľov slovenskej moderny a vitalizmu.
Smrek bol nielen básnikom, ale aj redaktorom, vydavateľom a prekladateľom. Ako redaktor časopisu Elán (1930-1944) výrazne ovplyvnil literárny život na Slovensku. Jeho básnické začiatky sa spájajú so zbierkou Odsúdený k večitej žízni (1922), kde sa prejavuje ako básnik zmyslového opojenia životom. Neskôr vydáva zbierky Cválajúce dni (1925) a Božské uzly (1929), v ktorých rozvíja svoju vitalistickú poetiku.
Zbierka Tisíc a jeden hlas (1932) predstavuje vrchol Smrekovej vitalistickej poézie a zároveň začiatok jeho umeleckej zrelosti.
Literárno-historický kontext
Zbierka Tisíc a jeden hlas vznikla v období medzivojnovej slovenskej literatúry, ktoré bolo charakteristické búrlivým rozvojom a hľadaním nových umeleckých smerov. Po vzniku Československej republiky (1918) sa slovenská literatúra začala intenzívnejšie zapájať do európskeho literárneho kontextu.
V tomto období sa v slovenskej poézii stretávame s viacerými prúdmi:
- Symbolizmus (Ivan Krasko)
- Vitalizmus (Ján Smrek)
- Poetizmus (inšpirovaný českou avantgardou)
- Nadrealizmus (slovenská verzia surrealizmu)
Smrekova t