Malý obláčik Vánok sa veselo prevaľoval na nebeskej perine. Bol ľahučký ako páperie a biely ako čerstvo napadaný sneh. Dnešný deň bol však iný. Bol to jeho veľký deň! Starý a múdry oblak, Dedo Mrak, ktorý videl už tisícky východov slnka, mu zveril dôležitú úlohu.
„Vánok, si už dosť veľký a šikovný,“ zahrmel Dedo Mrak láskavým hlasom. „Je čas, aby si vytvoril svoju úplne prvú dúhu. Tu máš tajný recept. Dobre si ho prečítaj a drž sa ho.“
Podal mu starý zvitok, zvinutý a previazaný slnečným lúčom. Vánok ho dychtivo rozbalil. Písmenká na ňom tancovali ako malé mušky.
Recept na Najkrajšiu Dúhu
- Krok prvý: Zleť nízko a naber si plné bruško čistej, chladnej vody z jazera. Musíš byť pekne guľatý a ťažký.
- Krok druhý: Vystúp pomaly a trpezlivo vysoko na oblohu, presne tam, kde sa stretávaš s vtáčikmi.
- Krok tretí: Nájdi si miesto, kde ti Slnko svieti priamo na chrbát. Musí byť oproti tebe.
- Krok štvrtý: Spusti jemný, drobný dážď z milióna malých kvapiek a sleduj to kúzlo!
Vánok si recept len tak zbežne preletel očami. „Pch! To vyzerá jednoducho,“ zamrmlal si a zvinul zvitok naspäť. Bol taký nedočkavý, že si ani nevšimol, ako si kroky v hlave úplne poplietol.
„Takže, najprv kúzlo!“ rozhodol sa a sústredil sa zo všetkých síl. Snažil sa zažiariť ako žiarovka, no zostal len obyčajným bielym obláčikom. „Hm, tak asi najprv ten dážď,“ skúsil to znova. Zatlačil, ale keďže bol ľahký a suchý, vypadlo z neho len pár drobných, suchých chumáčikov, ktoré vietor hneď rozfúkal.
„Ach, jasné! Musím byť vysoko!“ spomenul si na druhý krok a začal stúpať. Stúpal a stúpal, až sa mu z výšky krútila hlava. Bol vysoko nad lesmi a lúkami, no stále bol suchý ako špongia pred umývaním riadu.
Až potom mu to docvaklo. Voda! Rýchlosťou blesku sa spustil dolu k trblietavému jazeru. Hltal studenú vodu, až bol plný a ťažký. „Konečne!“ vydýchol si spokojne. No keď sa chcel opäť vzniesť vysoko hore, zistil, že je príliš unavený a preplnený. Nevládal. Zostal visieť tesne nad hladinou a namiesto krásneho dažďa z neho začala unikať len hustá, sivá hmla. Zakryla celé jazero a Slnko sa mrzuto schovalo za iný veľký oblak.
Vánok bol z toho celý nešťastný. Sedel nad jazerom ako sivá, mokrá kopa nešťastia. „Ten recept je zlý! Nefunguje to!“ plakal a z očí mu kvapkali veľké, smutné kvapky.
Vtom sa spoza susedného oblaku vykotúľalo zvedavé Slnko. Jeho teplé lúče pohladili Vánka po sivom líci.
„Čože sa ti stalo, malý obláčik?“ spýtalo sa Slnko prívetivým, hrejivým hlasom. „Prečo si taký smutný a zamračený?“
Vánok si povzdychol a všetko mu vyrozprával. O recepte, o popletených krokoch a o škaredej hmle namiesto dúhy.
Slnko sa milo usmialo. „Ale Vánok, recept je určite správny. Dedo Mrak pečie tie najlepšie dúhy na celej oblohe. Problém nebude v recepte, ale možno v tom, ako si ho čítal. Pri niektorých veciach je poradie veľmi dôležité. Je to ako pri stavaní veže z kociek. Nemôžeš dať strechu ako prvú, však?“
Vánok pokrútil hlavou.
„Tak vidíš,“ pokračovalo Slnko. „Oddýchni si a skús to ešte raz. Pekne pomaly, krok za krokom. Ja ti pomôžem.“
Vánkove uplakané oči sa rozžiarili nádejou. Zhlboka sa nadýchol a rozhodol sa, že to nevzdá. Rozvinul si recept znova a tentoraz čítal každé slovo pomaly a nahlas.
„Dobre. Krok prvý: Naber si plné bruško čistej, chladnej vody z jazera,“ prečítal a ponoril svoj okraj do vody. Poriadne sa napil, presne tak, aby nebol ani príliš plný, ani príliš prázdny. Cítil, ako sa v ňom voda príjemne prevaľuje.
„Výborne,“ pochválilo ho Slnko. „A čo je ďalšie?“
„Krok druhý: Vystúp pomaly a trpezlivo vysoko na oblohu,“ čítal Vánok ďalej. Tentoraz sa neponáhľal. Pomaličky, meter po metri stúpal k nebu. Bolo to namáhavé, ale nevzdával sa. Ostatné oblaky ho priateľsky zdravili a povzbudzovali. Keď bol dosť vysoko, s úľavou si vydýchol.
„Perfektné! A teraz prichádza môj čas,“ zažiarilo Slnko. „Čítaj tretí krok!“
Vánok sa usmial. „Krok tretí: Nájdi si miesto, kde ti Slnko svieti priamo na chrbát.“ Rýchlo sa poobzeral a posunul sa tak, aby bolo Slnko presne za ním. Jeho lúče ho hriali na chrbte a Vánok vedel, že je na správnom mieste.
„Sme pripravení!“ zvolalo Slnko veselo. „Uvoľni tie kvapôčky!“
„Krok štvrtý: Spusti jemný, drobný dážď a sleduj to kúzlo!“ dočítal Vánok s rozbúchaným srdiečkom. Zatvoril oči, sústredil sa a potom jemne uvoľnil tisíce drobných, trblietavých kvapiek dažďa.
A vtedy sa to stalo.
Ako slnečné lúče prechádzali cez každú jednu kvapku, na oblohe sa začal kresliť ten najkrajší oblúk. Najprv sa objavil jasný červený pás, akoby sa obloha usmiala s červeným rúžom. Hneď pod ním sa rozlial veselý oranžový, potom žiarivý žltý ako samotné Slnko. Nasledoval svieži zelený, pokojný modrý a nakoniec tajomný fialový.
Vánok vytvoril svoju prvú, dokonalú dúhu. Bola ešte krajšia, ako si kedy predstavoval.
Bol taký šťastný a hrdý, že sa od radosti celý roztancoval. Ostatné oblaky mu nadšene tlieskali a zvieratká na zemi pod ním zdvihli hlavy a s úžasom obdivovali tú pestrofarebnú parádu. Vánok konečne pochopil, že tajomstvo úspechu nie je v rýchlosti, ale v trpezlivosti a v správnom poradí.
A ktovie, možno nabudúce, keď po letnom daždi uvidíte na oblohe nádhernú dúhu, vytvoril ju práve obláčik Vánok, ktorý sa už presne naučil, ako sa to robí.