Základné informácie o diele
Autor: Ján Palárik (1822-1870) Literárny druh: Dráma Literárny žáner: Veselohra (komédia) Rok vydania: 1862 Literárny smer: Realizmus
Historický kontext vzniku diela
Dielo "Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch" vzniklo v 60. rokoch 19. storočia, v období slovenského národného obrodenia. V tomto čase prebiehala snaha o posilnenie národného povedomia a budovanie slovenskej kultúrnej identity. Palárik patril k predstaviteľom tzv. Novej školy slovenskej, ktorá sa snažila o spoluprácu s Maďarmi na báze rovnoprávnosti. Autor reagoval na aktuálne spoločenské problémy, hlavne na napäté slovensko-maďarské vzťahy a postavenie šľachty v spoločnosti.
Dej diela
Príbeh sa odohráva v čase obžinkov (slávnosť po ukončení žatvy) na panstve baróna Kostrovického. Ústredným motívom je dlhoročný spor medzi dvoma šľachtickými rodinami - slovenskou rodinou Kostrovických a maďarskou rodinou Rohošovcov. Ich spor trvá už 20 rokov a začal sa kvôli nejakým pozemkom.
Barón Ľudovít Kostrovický a Miluša Rohošová sa do seba zamilujú napriek nepriateľstvu medzi ich rodinami. Aby mohli byť spolu, vymyslia plán - Miluša sa prezlečie za sedliacke dievča menom Ľudmila a príde pracovať na Kostrovického majetok ako žnica. Ľudovít predstiera, že ju nepozná. Počas obžinkovej slávnosti sa Ľudovít dozvedá, že jeho otec chce, aby sa oženil s dcérou grófa Milošpánskeho, ktorú nikdy nevidel.
Na panstvo prichádza aj Eliza Milošpánska v prestrojení za anglickú umelkyňu Mis Evelínu, aby si obhliadla svojho potenciálneho ženícha. Popri tom sa na panstve objaví aj mladý právnik Lajkoš Rohošovský, Milušin bratranec, ktorý sa do Elizy zaľúbi.
Situácia sa komplikuje rôznymi nedorozumeniami a tajnými identitami. Na konci sa však všetky nedorozumenia vyriešia - Miluša sa odhalí ako dcéra Rohošovcov, Eliza prizná svoju pravú identitu. Obe rodiny sa zmieria, keď zistia, že ich deti sa ľúbia. Ľudovít si vezme Milušu a Lajkoš Elizu, čím dochádza k zmiereniu a dvojitému sobášu medzi rodinami.
Hlavné postavy
-
Barón Ľudovít Kostrovický - mladý šľachtic s pokrokovými názormi, ktorý sa vrátil zo štúdií v zahraničí. Vzdelaný, tolerantný, aktívne sa zapája do hospodárstva.
-
Miluša Rohošová - dcéra maďarského zemana, vzdelaná, odvážna a samostatná. Pre lásku k Ľudovítovi je ochotná prestrojiť sa za sedliacke dievča.
-
Starý barón Kostrovický - Ľudovítov otec, predstaviteľ starej generácie šľachty, ale je otvorený pokroku a zmene názorov.
-
Zeman Rohošovský - Milušin otec, tvrdohlavý a zatrpknutý kvôli dlhoročnému sporu s Kostrovickým.
-
Eliza Milošpánska - dcéra grófa, vzdelaná a moderná dievčina, preoblečená za anglickú umelkyňu.
-
Lajkoš Rohošovský - bratranec Miluše, právnik, ktorý sa zamiluje do Elizy.
-
Pán Zlatosrdský - vlastenecký kňaz a sprostredkovateľ zmierenia medzi rodinami.
Analýza diela
Témy a motívy
-
Zmierenie a prekonávanie nezmyselných sporov - hlavnou témou je zmierenie dvoch znepriatelených rodín, podobne ako v Shakespearovom diele Romeo a Júlia, ale s happy endom.
-
Kritika národnostných predsudkov - Palárik poukazuje na zbytočnosť sporov medzi Slovákmi a Maďarmi, propaguje myšlienku spolunažívania rôznych národov.
-
Generačné rozdiely - v diele je zachytený kontrast medzi starou a mladou generáciou šľachty. Mladá generácia je vzdelanejšia, pokrokovejšia a menej zameraná na národnostné spory.
-
Láska prekonávajúca prekážky - romantická linka ukazuje, ako čistá láska môže prekonať rodinné spory a spoločenské konvencie.
-
Prestrojenie a identita - viacero postáv vystupuje v prestrojení, čo vytvára komické situácie a zároveň umožňuje postavám spoznať sa bez predsudkov.
Jazykové a štylistické prostriedky
-
Humor a komika - Palárik využíva situačnú komiku (vzniká z nedorozumení) aj charakterovú komiku (vyplývajúcu z vlastností postáv).
-
Dialógy - živé a prirodzené, často obsahujú vtipné repliky a dvojzmysly.
-
Jazyková charakteristika postáv - postavy hovoria rôznymi jazykmi alebo dialektmi, čo odráža ich pôvod a vzdelanie (slovenčina, maďarčina, nemčina).
-
Symbolika mien - niektoré mená postáv majú symbolický význam, napr. Zlatosrdský symbolizuje ušľachtilosť a dobrotu.
Kompozícia
Dielo má klasickú 5-aktovú štruktúru veselohry:
- Expozícia - uvedenie do deja, predstavenie postáv a konfliktu
- Kolízia - zápletka sa začína komplikovať
- Kríza - vyhrotenie konfliktu
- Peripetia - obrat v deji
- Rozuzlenie - vyriešenie konfliktu a happy end
Význam diela v kontexte slovenskej literatúry
Palárik vo svojom diele "Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch" originálne spája zábavnú funkciu s výchovnou. Prostredníctvom veselohry šíri pokrokové myšlienky a kritizuje zastarané spoločenské predsudky.
Medzi hlavné prínosy diela patrí:
-
Spoločenská kritika - dielo kritizuje zastarané feudálne vzťahy a národnostné spory.
-
Národnostné zmierenie - propaguje myšlienku tolerancie a spolupráce medzi národmi.
-
Realistické zobrazenie života - na rozdiel od romantizmu sa Palárik snaží o realistické zobrazenie skutočnosti.
-
Pokrokové myšlienky - dielo podporuje vzdelávanie, modernizáciu hospodárstva a rovnoprávnosť.
-
Jazykový prínos - obohatenie slovenskej dramatickej tvorby a divadelného jazyka.
Odkaz pre súčasnosť
Hoci dielo vzniklo pred viac ako 150 rokmi, jeho posolstvo je stále aktuálne. Témy ako zmierenie, prekonávanie predsudkov, medzigeneračný dialóg a spolužitie rôznych kultúr rezonujú aj v dnešnej spoločnosti. Palárikovo dielo nám pripomína, že mnohé konflikty sú zbytočné a že porozumenie a tolerancia sú základom harmonického spolunažívania.
Palárik tiež ukazuje, že mladá generácia môže byť nositeľom pozitívnych zmien a že vzdelanie je kľúčom k pokroku. Jeho optimistická viera v možnosť zmierenia a spolupráce je inšpiratívna aj pre súčasného čitateľa.
Záver
"Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch" je významné dielo slovenskej dramatickej tvorby, ktoré spája zábavnú funkciu s hlbším spoločenským posolstvom. Ján Palárik v ňom predostiera víziu spoločnosti založenej na tolerancii, vzdelaní a spolupráci. Dielo je cenné nielen svojou umeleckou hodnotou, ale aj svojím prínosom k formovaniu slovenskej národnej identity a kultúrneho povedomia.