V jednej parádnej modrej bunde, ktorá patrila chlapcovi Miškovi, sa diali čudné veci. Vždy, keď vonku fúkal studený vietor a Miško si chcel bundu zapnúť, zips sa zasekol. Miško ťahal, skúšal, ale nič. Netušil, že priamo na jeho bunde prebieha veľká „zúbková vojna“.
Na ľavej strane zipsu bývali zúbky Ľaváci a na pravej zasa Praváci. A tí sa, veru, nemali radi.
„My sme rovnejší!“ kričali Ľaváci. „To nie je pravda! My sa viac leskneme!“ odsekli Praváci. „Bez nás by bol zips polovičný!“ hnevali sa Ľaváci. „A bez nás tiež!“ dupkali Praváci.
Hádali sa tak hlasno, že sa od seba odtláčali a nechceli sa ani vidieť.
Dole, na samom začiatku zipsu, sedel malý strieborný bežec menom Jazdec. Vždy, keď ho Miškove prsty chytili a potiahli nahor, Jazdec sa snažil zúbky spojiť. Ale tie sa tvrdohlavo odťahovali.
„Brrr,“ zatriasol sa Miško od zimy. Vietor mu fúkal priamo na sveter. „Ach, táto nová bunda... Prečo sa nedá zapnúť?“
Jazdec si smutne vzdychol. Počul Miškov trasúci sa hlas a bolo mu ho ľúto. „Toto musí prestať,“ zašepkal si odhodlane. „Túto vojnu ukončím.“
Využil chvíľku, keď Miško pustil zips, a zvolal na celú dĺžku bundy: „Hej, zúbky! Počúvajte ma!“
Niektoré sa stíšili, iné ďalej hundrali.
„Prestaňte sa hádať a pozrite sa na seba!“ pokračoval Jazdec. Pomaly sa posunul k prvému zúbku naľavo. „Ahoj. Voláš sa ako?“ „Som Ľavko Prvý,“ odvrkol zúbok. „Fajn, Ľavko. Pozri sa na svojho suseda naproti.“
Jazdec sa presunul k prvému zúbku napravo. „A ty si kto?“ „Pravko Najkrajší,“ pyšne vyhlásil.
„Dobre, Ľavko a Pravko,“ povedal Jazdec trpezlivo. „Všimli ste si niekedy, akí ste odlišní, ale zaujímaví? Ty, Ľavko, máš na boku takú malú jamku. A ty, Pravko, máš presne na tom istom mieste malý výstupok.“
Oba zúbky na seba prekvapene pozreli. Naozaj. Nikdy si to nevšimli.
Jazdec sa usmial. „Nie ste nepriatelia! Ste ako dva kúsky skladačky. Pravkov výstupok je stvorený presne na to, aby zapadol do Ľavkovej jamky. Nie ste tu na to, aby ste sa hádali, ale aby ste sa spojili.“
Všetky zúbky na zipse stíchli a načúvali. To bola novinka.
„A ja?“ pokračoval Jazdec a jemne sa pohupoval. „Ja nie som len obyčajný bežec. Moje vnútro je ako taký malý tunel v tvare klinu. Keď ma Miško potiahne hore, jemne vás k sebe postrčím. Presne tak, aby ste do seba pekne zapadli. Cvak! A držali spolu.“
Zúbky začali medzi sebou šepkať. „On má pravdu,“ zašepkal jeden Ľavák. „Pozri, naozaj mám jamku!“ „A ja výstupok!“ ozval sa Pravák oproti. „Presne by sa hodil do tej tvojej!“
Zrazu sa už neškriepili. Namiesto toho sa zvedavo nakláňali jeden k druhému. Pochopili, že ich tvary nie sú náhodné.
„Keď ste každý sám, prefúkne vás aj najmenší vánok,“ vysvetľoval Jazdec. „Ale keď sa spojíte... Vytvoríte pevný a nepriestrelný múr, ktorý Miška ochráni pred zimou. Vaša sila nie je v tom, kto je krajší alebo rovnejší. Vaša sila je v spolupráci.“
„Takže... my sa potrebujeme?“ spýtal sa opatrne Ľavko Prvý. „Áno,“ prikývol Pravko Najkrajší, ktorý už nebol taký pyšný, ale skôr zvedavý. „A ja potrebujem teba.“
Vtom sa Miško opäť dotkol Jazdca. „Skúsim to poslednýkrát.“
„Teraz!“ zvolal Jazdec na zúbky. „Ukážme mu, ako to funguje!“
Miško potiahol. Jazdec sa s radosťou pohol nahor. A tentoraz sa dialo kúzlo. Prvý Ľavák a prvý Pravák sa k sebe s ochotou priblížili. Jazdec ich jemne naviedol a... CVAK! Spojili sa tak dokonale, akoby boli jeden celok. Jazdec pokračoval vyššie. CVAK! Druhý pár. CVAK! Tretí pár.
Išlo to hladko a rýchlo. Zúbky sa s radosťou spájali jeden za druhým, vytvárali pevnú, úhľadnú líniu. Už sa nehádali. Namiesto toho si spokojne šepkali: „Držíme! Sme spolu!“
O pár sekúnd bol Jazdec úplne hore, tesne pod Miškovou bradou. Zips bol zapnutý.
„Hurá!“ potešil sa Miško. Zrazu mu bolo teplo a príjemne. Fúkajúci vietor sa k nemu už nedostal. Pohladil svoju modrú bundu a bol rád, že ju má.
A zúbky na zipse? Tie boli najšťastnejšie zo všetkých. Zistili, že hádať sa je zbytočné a že najlepšie je im vtedy, keď držia spolu. Od toho dňa sa na Miškovej bunde už žiadna zúbková vojna nekonala.
A čo ten váš zips na bunde alebo mikine? Skúste sa pozrieť. Určite aj jeho zúbky vedia, že najväčšia sila je v priateľstve a spolupráci.