V teplej, parou zahalenej kúpeľni to voňalo mydlom a smiechom. Malý Miško sedel vo vani plnej peny a fúkal do dlane. Práve vtedy, z jedného jeho veselého fúknutia, sa zrodila ona. Bublinka.
Nebola to len taká obyčajná bublina. Hneď ako sa oddelila od ostatnej peny, pocítila, aká je výnimočná. Jej tenká, priehľadná stena sa na svetle kúpeľňovej lampy zaligotala všetkými farbami dúhy. Chvíľu sa vznášala, tancovala v teplom vzduchu a obzerala si svoj nový svet.
„Jéj, aká som guľatá!“ pomyslela si a s údivom skúmala svoj dokonalý tvar. Cítila, ako ju po celom obvode drží pokope neviditeľná, no pevná sila. Akoby mala vlastnú pružnú kožu, ktorá ju nedovolila rozpadnúť sa. Bola to jej malá záhada a jej veľká sila zároveň.
Zvedavo sa poobzerala po kúpeľni. Videla veľkého Miška, ktorý špliechal vodu, žltú kačičku, ktorá sa húpala na vlnkách, aj poličku s bielymi uterákmi, ktoré vyzerali ako mäkké obláčiky. No potom zbadala svoje poslanie. Kúsok od stropu sa len tak vznášalo drobné, sivé zrnko. Bol to Prášok Šedivák, zatúlaný kúsok neporiadku, ktorý unikol večernému upratovaniu.
Bublinka hneď vedela, čo má robiť. Nebola tu len na ozdobu. Jej mydlová podstata jej šepkala, že jej úlohou je lapiť práve takéto zrnká a pomáhať udržať svet čistý.
„Vydávam sa na lov!“ zašepkala si odhodlane a nechala sa unášať jemným prúdom vzduchu smerom k nemu.
Cesta nebola jednoduchá. Hneď na začiatku ju takmer ohrozil ostrý roh poličky. „Pozor!“ zapišťala v duchu. Cítila, ako sa jej jemná dúhová stena napína. Keby sa ho dotkla, bola by praskla a bolo by po nej. Našťastie, Miško vo vani mávol rukou a vytvoril malý vánok, ktorý ju bezpečne odniesol o kúsok ďalej.
Vydýchla si, hoci nemala pľúca. Znovu nabrala smer k Prášku Šedivákovi. Ten si ju zvedavo obzeral. Ešte nikdy nevidel nič tak lesklé a farebné.
Bublinka sa vznášala ďalej a obdivovala, ako sa svetlo láme na jej povrchu. Keď prelietala popod lampu, jej farby boli ešte jasnejšie. Červená, žltá, zelená, modrá... tancovali a prelínali sa ako v najkrajšej maľovanke. „To biele svetlo sa vo mne rozpadá na všetky farby,“ uvedomila si s úžasom. „Som vlastne chodiaca dúha!“
Jej radosť však takmer prerušila ďalšia prekážka. Plávala príliš nízko a blížila sa k froté uteráku, ktorý visel na háčiku. Uterák bol suchý. Pre Bublinku to bola nebezpečná púšť. Jeho drsné a suché vlákna by okamžite pretrhli jej vlhkú stenu.
Opäť ju zachránil nečakaný pomocník. Para, ktorá stúpala z horúcej vody vo vani, ju zdvihla o kúsok vyššie, preč od nebezpečenstva. Bublinka sa vďačne zakolísala a letela ďalej.
Konečne sa dostala blízko k svojmu cieľu. Prášok Šedivák sa na ňu díval svojimi drobnými, neviditeľnými očkami. Netušil, aké má Bublinka úmysly.
„Ahoj, krásavica,“ zašepkal si pre seba. „Ešte nikdy som nič také pekné nevidel.“
Bublinka sa priblížila úplne ticho a pomaly. Vystrela svoju guľatú, mydlovú náruč a zľahka sa dotkla zrnka prachu. Prášok Šedivák sa ani nenazdal a zrazu bol vnútri. Jej lepkavá, no jemná stena ho bezpečne obalila a uväznila vo svojom vnútri.
Misia bola splnená!
Bublinka teraz nebola sama. V jej strede sa vznášalo malé sivé zrnko. Cítila sa o trošku ťažšia, ale veľmi hrdá. Ukázala celému svetu, teda aspoň celej kúpeľni, že aj tá najmenšia mydlová bublina má dôležitú prácu.
Jej let sa pomaly končil. Sily, ktoré ju držali pokope, slabli. Znášala sa pomaly k zemi. Už sa nebála. Svoju úlohu splnila. Jemne pristála na mokrej dlaždičke pri vani. Nevydala hlasný zvuk, nepraskla v panike. Len sa ticho a pokojne spojila s kvapkou vody, ktorá tam na ňu čakala.
Ostalo po nej len malé mokré miesto a v ňom uväznený Prášok Šedivák, ktorý už viac nemohol lietať po kúpeľni.
A možno, ked sa budete nabudúce kúpať, aj vy si všimnete malú dúhovú bublinku na jej krátkej, no dôležitej ceste za čistotou.