V jednom farebnom sklenom domčeku s pevným vrchnákom, ktorý sa volal fľaša, sa diali veci nevídané. Ten domček bol naplnený sladkým, červeným malinovým jazierkom. A v tom jazierku nebývali rybičky, ale tisícky maličkých, guľatých a veselých bubliniek. Boli to sestry a bratia, všetci z jednej veľkej plynovej rodiny.
Medzi nimi bola jedna veľmi múdra bublinka menom Perlička. Vedela toho najviac, lebo bola jedna z najstarších. Potom tam bol netrpezlivý Blesk, ktorý chcel všetko hneď a stále sa pokúšal preraziť sklenú stenu. A bol tam aj Cifrík, ktorý miloval počítanie a presne vedel, koľko bubliniek sa v jazierku nachádza.
„Jeden milión, päťstoštyritisíc, dvesto dvadsaťjeden… dvadsaťdva…,“ mrmlal si Cifrík a snažil sa spočítať všetkých svojich kamarátov.
„Ach, prestaň už s tým počítaním!“ poskočil Blesk a odrazil sa od neho. „Radšej mi pomôž nájsť cestu von! Tu je taká nuda. Stále len plávame hore a dole.“ Narazil do steny fľaše, čo spravilo len tiché „cink“ a odhodilo ho to naspäť.
„To nepomôže, Blesk,“ povedala pokojne Perlička. „Sklený domček je príliš pevný.“
„Tak prečo sme tu zatvorení? Vonku je taký veľký, krásny svet!“ rozčuľoval sa Blesk a ukazoval na matné obrysy za sklom. Videl tam veľké veci, ktorým nerozumel. Boli to stoličky, stôl a občas sa tam mihol tieň niekoho obrovského.
Perlička si povzdychla a všetky menšie bublinky sa k nej zbehli, aby počúvali. „Sme tu, lebo sme súčasťou kúzla, ktorému sa hovorí sýtený nápoj,“ začala vysvetľovať. „Viete, my sme vlastne plyn. Vzduch, ale taký špeciálny. Keď nás dali do tohto malinového jazierka, použili veľkú silu, ktorej sa hovorí tlak. Ten tlak nás stlačil, aby sme boli maličké a zmestili sa sem všetky. A potom nás zavreli týmto pevným vrchnákom, aby tlak neunikol.“
„Tlak?“ spýtal sa zvedavo Cifrík a prestal počítať.
„Presne tak,“ prikývla Perlička. „Predstavte si, že vás niekto všetkých natlačí do malej škatuľky a zavrie ju. Cítili by ste sa stiesnene a chceli by ste von, však? To je presne to, čo cítime my. Ten tlak nás drží pokope a nedovolí nám narásť do našej skutočnej veľkosti.“
Vtom sa celý ich sklený domček zatriasol. Bublinky sa preľakli a chytili sa jedna druhej. Obrovská ruka zdvihla fľašu do vzduchu. Bol to jeden z tých veľkých tieňov, dievčatko menom Lucka. Pozerala sa na ne cez sklo a usmievala sa.
„Jéj, pozrite, koľko bubliniek!“ povedala si Lucka pre seba a zvedavo fľašou zatriasla.
Pre bublinky to bola hotová katastrofa! Všetky sa premiešali ako v práčke. Blesk narazil do Cifríka, Cifrík do Perličky a všetci kričali jeden cez druhého.
„Pomoc! Tornádo v malinovke!“ jačal Blesk.
Keď sa pohyb upokojil, bublinky sa opäť usporiadali. Boli ešte viac natlačené na seba. Cítili, že tlak vnútri fľaše je teraz ešte silnejší.
„Cítite to?“ zašepkala Perlička. „Tým zatrasením sme sa prebudili. Sme pripravené vyraziť von. Potrebujeme už len jedno.“
„A čo to je?“ spýtali sa všetky bublinky naraz.
„Aby niekto otvoril bránu,“ usmiala sa Perlička a pozrela hore na vrchnák.
V tej chvíli Lucka položila fľašu na stôl a chytila vrchnák. Bublinky stíchli a sledovali, čo sa bude diať. Luckina ruka začala otáčať vrchnákom. Najprv sa ozvalo tiché vŕzganie.
„Počujete? Brána sa hýbe!“ zvolal Blesk nadšene.
Potom sa ozvalo hlasné, prenikavé „ŠŠŠŠŠŠŠŠŠ!“. Z malej škáry pod vrchnákom začal unikať vzduch. Bol to ten veľký Tlak, ktorý ich držal uväznené. Unikal von, lebo už ho nič nedržalo.
„Sloboda!“ zakričala Perlička.
Všetky bublinky to okamžite pocítili. Už ich nič nestláčalo. Zrazu mohli rásť. Z maličkých bodiek sa stávali väčšie a väčšie guľôčky. A keďže boli ľahšie ako malinová voda okolo nich, začali stúpať hore. Rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie!
„Jupííí!“ kričal Blesk a predbiehal ostatných. Stúpal hore ako malá raketa.
„Dovidenia, malinové jazierko!“ mával Cifrík a smial sa.
Celý húf miliónov bubliniek sa rútil k otvorenému vrchu fľaše. Bol to nádherný pohľad. Stĺp červených a priehľadných guľôčok, ktoré tancovali a pretekali sa na ceste za slobodou. Keď dorazili na hladinu, s veselým „puk“ praskli a konečne sa stali tým, čím naozaj boli – neviditeľným plynom, ktorý sa rozplynul vo veľkom vzduchu v izbe.
Lucka sa so smiechom pozerala, ako malinovka vo fľaši šumí a pení. Naliala si ju do pohára. Aj tam sa objavilo zopár oneskorených bubliniek, ktoré veselo stúpali hore a šteklili ju na nose, keď sa napila.
„Mňam, tá je ale dobrá a šteklivá,“ povedala si.
Nevedela, že to šteklivé „puk, puk“ na jej jazyku je pozdrav od miliónov malých cestovateľov, ktorí sa konečne dostali zo svojho skleného domčeka a ďakovali jej za otvorenie brány.
A tak, deti, keď nabudúce uvidíte fľašu so sýteným nápojom, spomeňte si na Perličku, Bleska a Cifríka. Sú to len maličké kúsky plynu, ktoré čakajú, až ich niekto vyslobodí z veľkého tlaku, aby mohli vyletieť na slobodu a veselo vás poštekliť na nose. A viete, čo je na tom najlepšie? Tento pokus si môžete bezpečne vyskúšať aj vy. S pomocou rodičov otvorte fľašu s malinovkou a pozorujte ten nádherný útek bubliniek. Koľko ich napočítate vy?