Literárny rozbor diela "Don Quijote" - Miguel de Cervantes
Úvod
"Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha" (v origináli "El ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha") je považovaný za prvý moderný román v európskej literatúre a jedno z najvýznamnejších literárnych diel všetkých čias. Napísal ho španielsky spisovateľ Miguel de Cervantes Saavedra, pričom prvá časť vyšla v roku 1605 a druhá časť v roku 1615. Tento román predstavuje prelomové dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo vývoj svetovej literatúry a položilo základy moderného románu ako literárneho žánru.
Autor a historický kontext
Miguel de Cervantes Saavedra (1547-1616)
Cervantes žil v období tzv. "zlatého veku" španielskej literatúry, v dobe, keď Španielsko bolo svetovou veľmocou. Jeho život bol plný dobrodružstiev a útrap:
- Slúžil ako vojak a zúčastnil sa námornej bitky pri Lepante (1571), kde prišiel o ľavú ruku
- Päť rokov strávil v alžírskom zajatí
- Pracoval ako výberca daní, za údajné nezrovnalosti bol väznený
- Žil v chudobe, napriek literárnemu úspechu
Historický kontext diela
Don Quijote vznikol v období, keď Španielsko prechádzalo zásadnými spoločenskými zmenami:
- Koniec stredovekých ideálov a rytierskych hodnôt
- Nástup renesančného myslenia a humanizmu
- Ekonomická kríza v Španielsku napriek bohatstvu z kolónií
- Rozpad tradičných spoločenských štruktúr
Cervantes písal svoje dielo v čase, keď rytierskej romány, ktoré pôvodne odrážali stredoveké ideály, sa stali populárnym, no umelecky pokleslým žánrom plným nereálnych hrdinov a neuveriteľných príbehov. Don Quijote vznikol ako paródia na tieto romány, no postupne prerástol do hlbokej filozofickej reflexie o ľudskej existencii.
Štruktúra a dej románu
Základná štruktúra
Román je rozdelený na dve časti:
- Prvá časť (1605) - popisuje prvé dva výjazdy Dona Quijota
- Druhá časť (1615) - opisuje tretí výjazd a je považovaná za umelecky hodnotnejšiu
Zaujímavosťou je, že medzi vydaním prvej a druhej časti vyšiel plagiát Cervantesovho diela od autora s pseudonymom Alonso Fernández de Avellaneda, na čo Cervantes reagoval v druhej časti svojho románu.
Stručný dej
Hlavný hrdina, päťdesiatročný vidiecky šľachtic Alonso Quijano, sa po prečítaní množstva rytierskych románov zblázni a rozhodne sa stať potulným rytierom. Prijme meno Don Quijote de la Mancha a vydá sa do sveta, aby napravoval krivdy, chránil slabých a získal slávu. Za svojho zbrojnoša si vyberie prostého sedliaka Sancha Panzu, ktorému sľúbi, že ho odmení guvernérstvom na ostrove.
Don Quijote však vidí svet cez filter svojej fantázie - veterné mlyny považuje za obrov, hostince za hrady a obyčajné dedinčanky za vznešené dámy. Jeho "hrdinské skutky" často končia komicky a tragicky zároveň. Sancho Panza, na rozdiel od svojho pána, vidí svet realisticky, no postupne sa aj on nechá strhnúť Quijotovými fantáziami.
Po mnohých dobrodružstvách a nezdaroch je Don Quijote nakoniec porazený v súboji s Bakalárom Samsonom Carrascom (prezlečeným za "Rytiera Mesačného svitu"), ktorý ho prinúti vrátiť sa domov. Tam Don Quijote ochorie, vytriezvieva zo svojho šialenstva, odvoláva všetky svoje bláznivé myšlienky a umiera ako Alonso Quijano Dobrý.
Hlavné postavy
Don Quijote
Don Quijote predstavuje komplexnú postavu, ktorá sa vyvíja v priebehu celého románu:
- Na začiatku je zobrazený ako blázon, ktorý uniká z reality do sveta fantázie
- Postupne sa stáva nositeľom ideálov spravodlivosti, cti a nezištnej lásky
- Je idealistom, ktorý verí v dobro a krásu sveta napriek všetkým dôkazom o opaku
- Jeho tragédia spočíva v konflikte medzi ideálmi a realitou
- Symbolizuje rozpor medzi tým, čo je a čo by malo byť
"Ja viem, kto som, a viem, kým môžem byť, ak budem chcieť."
Sancho Panza
Sancho tvorí dokonalý protipól Dona Quijota:
- Predstavuje realizmus, zdravý sedliacky rozum a pragmatický prístup k životu
- Na začiatku je materialistický a sebecký, motivovaný vidinou zisku
- Postupne sa vyvíja, preberá niektoré ideály svojho pána a stáva sa múdrejším
- Jeho charakter sa prehlbuje najmä v druhej časti, kde pôsobí ako guvernér ostrova
- Symbolizuje ľudovú múdrosť a praktický prístup k životu
"Je lepšie byť šťastným sedliakom než smutným kráľom."
Dulcinea z Tobosa
- V skutočnosti dedinčanka Aldonza Lorenzo, ktorú Don Quijote nikdy nestretol
- Predstavuje ideál ženskej krásy a dokonalosti v Quijotovej mysli
- Symbolizuje nedosiahnuteľný ideál, za ktorým rytier túži
- Jej postava je prítomná len v Quijotových predstavách
Literárny význam a interpretácie
Žánrové inovácie
Don Quijote priniesol do literatúry niekoľko prelomových inovácií:
- Metafikcia - román obsahuje prvky sebareflexie; postavy v druhej časti diskutujú o prvej časti knihy, autor komentuje vlastné dielo
- Viacvrstvový naratív - príbeh má viacero rozprávačov a vrstiev; Cervantes sa prezentuje len ako editor textu, ktorý údajne napísal arabský historik Cide Hamete Benengeli
- Psychologická hĺbka postáv - postavy nie sú jednodimenzionálne, ale vyvíjajú sa a menia v priebehu príbehu
- Realizmus - napriek fantastickým prvkom dielo realisticky zobrazuje španielsku spoločnosť 16. a 17. storočia
Hlavné témy a motívy
Ilúzia verzus realita
Základný konflikt diela spočíva v napätí medzi svetom, aký je, a svetom, aký by mohol byť. Don Quijote žije vo svete ilúzií, no jeho vízia lepšieho sveta často odhaľuje nedostatky skutočnej spoločnosti.
Identita a jej premeny
Postavy v románe často menia identity alebo sa za niekoho vydávajú. Sám Don Quijote si vytvoril novú identitu, aby unikol z banálnej reality.
Kritika spoločnosti
Za humornou fasádou sa skrýva ostrá kritika vtedajšej španielskej spoločnosti, cirkvi, aristokracie a právneho systému.
Literárna kritika
Cervantes prostredníctvom paródie kritizuje pokleslú literatúru svojej doby, najmä rytierskej romány, ale aj pastierske romány a iné žánre.
Sloboda a spravodlivosť
Don Quijote je oddaný myšlienke slobody ("Sloboda, Sancho, je jeden z najvzácnejších darov, ktoré nebo dalo ľuďom") a spravodlivosti, aj keď jeho pokusy o ich presadzovanie často končia komickým nezdarom.
Interpretácie diela v priebehu storočí
Vnímanie Don Quijota sa v priebehu storočí výrazne menilo:
- 17. storočie: Dielo bolo chápané predovšetkým ako zábavná paródia na rytierskej romány
- 18. storočie: Osvieteneckí myslitelia videli v Don Quijotovi kritiku poverčivosti a zaostalosti
- 19. storočie: Romantici (najmä nemeckí) interpretovali Don Quijota ako tragického hrdinu a symbol idealizmu bojujúceho proti pragmatickej realite
- 20. storočie: Modernisti a existencialisti videli v Don Quijotovi symbol ľudskej existencie a konfliktu medzi individualizmom a spoločenskými normami
- Súčasnosť: Postmoderné interpretácie zdôrazňujú metafikčné aspekty diela a jeho mnohovrstevnatosť
Jazyk a štýl
Cervantesov štýl kombinuje niekoľko úrovní jazyka:
- Archaický jazyk - Don Quijote často používa archaický, vznešený jazyk rytierskych románov
- Ľudová reč - Sancho Panza hovorí ľudovým jazykom plným prísloví a porekadiel
- Literárny jazyk - naratívne pasáže sú napísané kultivovaným literárnym štýlom
- Humor a irónia - prenikajú celým dielom, od jemného humoru až po ostrú satiru
Cervantes majstrovsky využíva kontrast medzi týmito jazykovými rovinami na dosiahnutie komického efektu a hlbšieho významu.
Vplyv na svetovú literatúru a kultúru
Don Quijote patrí k najvplyvnejším dielam svetovej literatúry:
Literatúra
- Ovplyvnil vývoj moderného románu (Fielding, Dickens, Dostojevskij, Flaubert)
- Inšpiroval vznik pikareskného románu
- Vplýval na romantickú literatúru 19. storočia
- Ovplyvnil modernistických autorov 20. storočia (Kafka, Borges)
Iné umenia
- Inšpiroval mnohé hudobné diela (Richard Strauss, Manuel de Falla)
- Stal sa námetom pre výtvarné umenie (Doré, Daumier, Picasso)
- Adaptovaný pre divadlo, film a televíziu
- Vplýval na balet a tanečné umenie
Jazyk a kultúra
- Z románu pochádza výraz "donquijotstvo" označujúci boj za nereálne ideály
- Fráza "bojovať s veternými mlynmi" sa stala súčasťou mnohých jazykov
- Dvojica Don Quijote a Sancho Panza sa stala archetypálnym symbolom kontrastu idealizmu a realizmu
Relevantnosť pre súčasného čitateľa
Napriek tomu, že Don Quijote bol napísaný pred viac ako 400 rokmi, zostáva mimoriadne aktuálny aj pre súčasných čitateľov:
- Hľadanie zmyslu - román pojednáva o hľadaní zmyslu života v chaotickej dobe, čo rezonuje aj v dnešnej postmodernej spoločnosti
- Kritika mediálnej manipulácie - Don Quijote predstavuje človeka, ktorého myseľ bola deformovaná nevhodnou "mediálnou" konzumáciou (rytierskymi románmi)
- Konflikt ideálov a reality - večný rozpor medzi tým, ako by svet mal vyzerať a ako v skutočnosti vyzerá
- Humor a sebairónia - schopnosť smiať sa sám sebe a nachádzať humor aj v tragických situáciách
- Priateľstvo - vzťah medzi Donom Quijotom a Sanchom Panzom ukazuje, ako môžu spolunažívať ľudia s úplne odlišnými pohľadmi na svet
Záver
Don Quijote nie je len zábavným príbehom o bláznivom rytierovi a jeho vernom zbrojnošovi, ale hlbokou filozofickou reflexiou o ľudskej existencii, ideáloch a realite. Cervantesovo majstrovstvo spočíva v tom, že dokázal vytvoriť dielo, ktoré funguje na viacerých úrovniach - ako zábavný príbeh, sociálna satira, literárna paródia aj filozofický traktát.
Príbeh Dona Quijota je príbehom o konfrontácii snov s realitou, o striedaní ilúzií a dezilúzií, o hľadaní zmyslu v zdanlivo nezmyselnom svete. Je to príbeh, ktorý si zachováva svoju sviežosť a relevantnosť aj po štyroch storočiach, pretože sa dotýka základných otázok ľudskej existencie.
Ako povedal ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij: "Niet nič hlbšieho a silnejšieho, ba ani rozumnejšieho a dokonalejšieho než Don Quijote. Je to zatiaľ posledné a najväčšie slovo ľudského myslenia, je to najtrpkejšia irónia, akú človek môže vysloviť."