Literárny rozbor diela "Don Quijote" - Miguel de Cervantes

Úvod

"Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha" (v origináli "El ingenioso hidalgo Don Quijote de la Mancha") je považovaný za prvý moderný román v európskej literatúre a jedno z najvýznamnejších literárnych diel všetkých čias. Napísal ho španielsky spisovateľ Miguel de Cervantes Saavedra, pričom prvá časť vyšla v roku 1605 a druhá časť v roku 1615. Tento román predstavuje prelomové dielo, ktoré výrazne ovplyvnilo vývoj svetovej literatúry a položilo základy moderného románu ako literárneho žánru.

Autor a historický kontext

Miguel de Cervantes Saavedra (1547-1616)

Cervantes žil v období tzv. "zlatého veku" španielskej literatúry, v dobe, keď Španielsko bolo svetovou veľmocou. Jeho život bol plný dobrodružstiev a útrap:

• Slúžil ako vojak a zúčastnil sa námornej bitky pri Lepante (1571), kde prišiel o ľavú ruku
• Päť rokov strávil v alžírskom zajatí
• Pracoval ako výberca daní, za údajné nezrovnalosti bol väznený
• Žil v chudobe, napriek literárnemu úspechu

Historický kontext diela

Don Quijote vznikol v období, keď Španielsko prechádzalo zásadnými spoločenskými zmenami:

• Koniec stredovekých ideálov a rytierskych hodnôt
• Nástup renesančného myslenia a humanizmu
• Ekonomická kríza v Španielsku napriek bohatstvu z kolónií
• Rozpad tradičných spoločenských štruktúr

Cervantes písal svoje dielo v čase, keď rytierskej romány, ktoré pôvodne odrážali stredoveké ideály, sa stali populárnym, no umelecky pokleslým žánrom plným nereálnych hrdinov a neuveriteľných príbehov. Don Quijote vznikol ako paródia na tieto romány, no postupne prerástol do hlbokej filozofickej reflexie o ľudskej existencii.

Štruktúra a dej románu

Základná štruktúra

Román je rozdelený na dve časti:

1. Prvá časť (1605) - popisuje prvé dva výjazdy Dona Quijota
2. Druhá časť (1615) - opisuje tretí výjazd a je považovaná za umelecky hodnotnejšiu

Zaujímavosťou je, že medzi vydaním prvej a druhej časti vyšiel plagiát Cervantesovho diela od autora s pseudonymom Alonso Fernández de Avellaneda, na čo Cervantes reagoval v druhej časti svojho románu.

Stručný dej

Hlavný hrdina, päťdesiatročný vidiecky šľachtic Alonso Quijano, sa po prečítaní množstva rytierskych románov zblázni a rozhodne sa stať potulným rytierom. Prijme meno Don Quijote de la Mancha a vydá sa do sveta, aby napravoval krivdy, chránil slabých a získal slávu. Za svojho zbrojnoša si vyberie prostého sedliaka Sancha Panzu, ktorému sľúbi, že ho odmení guvernérstvom na ostrove.

Don Quijote však vidí svet cez filter svojej fantázie - veterné mlyny považuje za obrov, hostince za hrady a obyčajné dedinčanky za vznešené dámy. Jeho "hrdinské skutky" často končia komicky a tragicky zároveň. Sancho Panza, na rozdiel od svojho pána, vidí svet realisticky, no postupne sa aj on nechá strhnúť Quijotovými fantáziami.

Po mnohých dobrodružstvách a nezdaroch je Don Quijote nakoniec porazený v súboji s Bakalárom Samsonom Carrascom (prezlečeným za "Rytiera Mesačného svitu"), ktorý ho prinúti vrátiť sa domov. Tam Don Quijote ochorie, vytriezvieva zo svojho šialenstva, odvoláva všetky svoje bláznivé myšlienky a umiera ako Alonso Quijano Dobrý.

Hlavné postavy

Don Quijote

Don Quijote predstavuje komplexnú postavu, ktorá sa vyvíja v priebehu celého románu:

• Na začiatku je zobrazený ako blázon, ktorý uniká z reality do sveta fantázie
• Postupne sa stáva nositeľom ideálov spravodlivosti, cti a nezištnej lásky
• Je idealistom, ktorý verí v dobro a krásu sveta napriek všetkým dôkazom o opaku
• Jeho tragédia spočíva v konflikte medzi ideálmi a realitou
• Symbolizuje rozpor medzi tým, čo je a čo by malo byť

"Ja viem, kto som, a viem, kým môžem byť, ak budem chcieť."

Sancho Panza

Sancho tvorí dokonalý protipól Dona Quijota:

• Predstavuje realizmus, zdravý sedliacky rozum a pragmatický prístup k životu
• Na začiatku je materialistický a sebecký, motivovaný vidinou zisku
• Postupne sa vyvíja, preberá niektoré ideály svojho pána a stáva sa múdrejším
• Jeho charakter sa prehlbuje najmä v druhej časti, kde pôsobí ako guvernér ostrova
• Symbolizuje ľudovú múdrosť a praktický prístup k životu

"Je lepšie byť šťastným sedliakom než smutným kráľom."

Dulcinea z Tobosa

• V skutočnosti dedinčanka Aldonza Lorenzo, ktorú Don Quijote nikdy nestretol
• Predstavuje ideál ženskej krásy a dokonalosti v Quijotovej mysli
• Symbolizuje nedosiahnuteľný ideál, za ktorým rytier túži
• Jej postava je prítomná len v Quijotových predstavách

Literárny význam a interpretácie

Žánrové inovácie

Don Quijote priniesol do literatúry niekoľko prelomových inovácií:

1. Metafikcia - román obsahuje prvky sebareflexie; postavy v druhej časti diskutujú o prvej časti knihy, autor komentuje vlastné dielo
2. Viacvrstvový naratív - príbeh má viacero rozprávačov a vrstiev; Cervantes sa prezentuje len ako editor textu, ktorý údajne napísal arabský historik Cide Hamete Benengeli
3. Psychologická hĺbka postáv - postavy nie sú jednodimenzionálne, ale vyvíjajú sa a menia v priebehu príbehu
4. Realizmus - napriek fantastickým prvkom dielo realisticky zobrazuje španielsku spoločnosť 16. a 17. storočia

Hlavné témy a motívy

Ilúzia verzus realita

Základný konflikt diela spočíva v napätí medzi svetom, aký je, a svetom, aký by mohol byť. Don Quijote žije vo svete ilúzií, no jeho vízia lepšieho sveta často odhaľuje nedostatky skutočnej spoločnosti.

Identita a jej premeny

Postavy v románe často menia identity alebo sa za niekoho vydávajú. Sám Don Quijote si vytvoril novú identitu, aby unikol z banálnej reality.

Kritika spoločnosti

Za humornou fasádou sa skrýva ostrá kritika vtedajšej španielskej spoločnosti, cirkvi, aristokracie a právneho systému.

Literárna kritika

Cervantes prostredníctvom paródie kritizuje pokleslú literatúru svojej doby, najmä rytierskej romány, ale aj pastierske romány a iné žánre.

Sloboda a spravodlivosť

Don Quijote je oddaný myšlienke slobody ("Sloboda, Sancho, je jeden z najvzácnejších darov, ktoré nebo dalo ľuďom") a spravodlivosti, aj keď jeho pokusy o ich presadzovanie často končia komickým nezdarom.

Interpretácie diela v priebehu storočí

Vnímanie Don Quijota sa v priebehu storočí výrazne menilo:

• 17. storočie: Dielo bolo chápané predovšetkým ako zábavná paródia na rytierskej romány
• 18. storočie: Osvieteneckí myslitelia videli v Don Quijotovi kritiku poverčivosti a zaostalosti
• 19. storočie: Romantici (najmä nemeckí) interpretovali Don Quijota ako tragického hrdinu a symbol idealizmu bojujúceho proti pragmatickej realite
• 20. storočie: Modernisti a existencialisti videli v Don Quijotovi symbol ľudskej existencie a konfliktu medzi individualizmom a spoločenskými normami
• Súčasnosť: Postmoderné interpretácie zdôrazňujú metafikčné aspekty diela a jeho mnohovrstevnatosť

Jazyk a štýl

Cervantesov štýl kombinuje niekoľko úrovní jazyka:

1. Archaický jazyk - Don Quijote často používa archaický, vznešený jazyk rytierskych románov
2. Ľudová reč - Sancho Panza hovorí ľudovým jazykom plným prísloví a porekadiel
3. Literárny jazyk - naratívne pasáže sú napísané kultivovaným literárnym štýlom
4. Humor a irónia - prenikajú celým dielom, od jemného humoru až po ostrú satiru

Cervantes majstrovsky využíva kontrast medzi týmito jazykovými rovinami na dosiahnutie komického efektu a hlbšieho významu.

Vplyv na svetovú literatúru a kultúru

Don Quijote patrí k najvplyvnejším dielam svetovej literatúry:

Literatúra

• Ovplyvnil vývoj moderného románu (Fielding, Dickens, Dostojevskij, Flaubert)
• Inšpiroval vznik pikareskného románu
• Vplýval na romantickú literatúru 19. storočia
• Ovplyvnil modernistických autorov 20. storočia (Kafka, Borges)

Iné umenia

• Inšpiroval mnohé hudobné diela (Richard Strauss, Manuel de Falla)
• Stal sa námetom pre výtvarné umenie (Doré, Daumier, Picasso)
• Adaptovaný pre divadlo, film a televíziu
• Vplýval na balet a tanečné umenie

Jazyk a kultúra

• Z románu pochádza výraz "donquijotstvo" označujúci boj za nereálne ideály
• Fráza "bojovať s veternými mlynmi" sa stala súčasťou mnohých jazykov
• Dvojica Don Quijote a Sancho Panza sa stala archetypálnym symbolom kontrastu idealizmu a realizmu

Relevantnosť pre súčasného čitateľa

Napriek tomu, že Don Quijote bol napísaný pred viac ako 400 rokmi, zostáva mimoriadne aktuálny aj pre súčasných čitateľov:

1. Hľadanie zmyslu - román pojednáva o hľadaní zmyslu života v chaotickej dobe, čo rezonuje aj v dnešnej postmodernej spoločnosti
2. Kritika mediálnej manipulácie - Don Quijote predstavuje človeka, ktorého myseľ bola deformovaná nevhodnou "mediálnou" konzumáciou (rytierskymi románmi)
3. Konflikt ideálov a reality - večný rozpor medzi tým, ako by svet mal vyzerať a ako v skutočnosti vyzerá
4. Humor a sebairónia - schopnosť smiať sa sám sebe a nachádzať humor aj v tragických situáciách
5. Priateľstvo - vzťah medzi Donom Quijotom a Sanchom Panzom ukazuje, ako môžu spolunažívať ľudia s úplne odlišnými pohľadmi na svet

Záver

Don Quijote nie je len zábavným príbehom o bláznivom rytierovi a jeho vernom zbrojnošovi, ale hlbokou filozofickou reflexiou o ľudskej existencii, ideáloch a realite. Cervantesovo majstrovstvo spočíva v tom, že dokázal vytvoriť dielo, ktoré funguje na viacerých úrovniach - ako zábavný príbeh, sociálna satira, literárna paródia aj filozofický traktát.

Príbeh Dona Quijota je príbehom o konfrontácii snov s realitou, o striedaní ilúzií a dezilúzií, o hľadaní zmyslu v zdanlivo nezmyselnom svete. Je to príbeh, ktorý si zachováva svoju sviežosť a relevantnosť aj po štyroch storočiach, pretože sa dotýka základných otázok ľudskej existencie.

Ako povedal ruský spisovateľ Fjodor Michajlovič Dostojevskij: "Niet nič hlbšieho a silnejšieho, ba ani rozumnejšieho a dokonalejšieho než Don Quijote. Je to zatiaľ posledné a najväčšie slovo ľudského myslenia, je to najtrpkejšia irónia, akú človek môže vysloviť."