Jedného slnečného rána sa malé sivé mačiatko menom Murko zobudilo na mäkkom vankúši v útulnej kuchyni. Pretiahlo si labky, zívlo a zoskočilo na dlážku. Bolo to hravé, zvedavé mačiatko, ktoré všetko chcelo vedieť a stále sa pýtalo: „Prečo?"
Práve keď si Murko umýval labky, započul zvuk, ktorý ho prinútil nastaviť ušká: „MIAAAUUU!" Bolo to také hlasné mňaukanie, že sa Murko až zľakol a schovať sa za kvetináč s bazalkou.
„Kto to tak hlasno mňauká?" čudoval sa Murko a opatrne vykukol spoza kvetináča.
Cez otvorené okno zbadal susedovho kocúra Felixa. Felix bol veľký oranžový kocúr s bielymi labkami, ktorý vyzeral veľmi dôležito, keď sa prechádzal po záhradnom múriku.
„MIAAAUUU!" zavolal Felix opäť a Murko si všimol, že keď starší kocúr mňauká, naozaj to znie oveľa hlasnejšie než jeho vlastné jemné „miau".
„Prečo je Felix taký hlasný?" zamyslel sa Murko. „Moje mňaukanie znie ako tichý šepot a jeho ako hrom! Musím zistiť, v čom je ten rozdiel."
Murko sa rozhodol, že sa na to musí prísť sám. Skočil na okenný parapet a potom zručne prešiel po vetvách jablone až k záhradnému múriku, kde Felix sedel a umýval si fúzy.
„Dobré ráno, Felix," pozdravil Murko zdvorilo a sadol si oproti staršiemu kocúrovi.
„Dobré ráno, malé mača," odpovedal Felix a pozrel sa na Murka svojimi zelenými očami. „Čo ťa privádza na môj múrik?"
Murko prehltol a potom rýchlo vyhŕkol: „Prečo je tvoje mňaukanie také hlasné? Moje znie takto: miau," ukázal Murko svoje najlepšie mňauknutie, ktoré však znelo stále jemne a ticho.
Felix sa usmial fúzami. „Ach, to je dobrá otázka! Vieš, hlasitosť mňaukania závisí od viacerých vecí. Jednou z nich je veľkosť tela a hlasiviek."
„Hlasiviek?" spýtal sa zmätene Murko. „Čo sú to hlasivky?"
„Hlasivky sú také špeciálne časti v našom hrdle, ktoré tvoria zvuky," vysvetľoval Felix a ukázal labkou na svoje hrdlo. „Keď cez ne prechádza vzduch z pľúc, rozochvejú sa a vytvoria zvuk. Čím si väčší, tým máš väčšie hlasivky, a tým hlasnejšie zvuky môžeš vydávať."
Murko si to skúsil predstaviť. „Takže pretože si väčší, máš aj väčšie hlasivky a tvoj hlas je silnejší?"
„Presne tak!" prikývol Felix. „Je to ako s hudobnými nástrojmi. Počul si už niekedy hrať na gitaru?"
Murko prikývol. Jeho ľudia doma často večer hrali na gitare.
„Tak si všimni, že veľká gitara vydáva hlbšie a silnejšie zvuky než malá ukulele," pokračoval Felix. „Podobne je to aj s nami mačkami. Ale to nie je jediný dôvod."
Murko naklonil hlavu na stranu. „A aké sú ďalšie dôvody?"
„Ďalším dôvodom je sila dychu," povedal Felix a zhlboka sa nadýchol, aby ukázal, ako sa mu nafúkne hrudník. „Keď sa poriadne nadýchneš a potom silno vydýchneš vzduch cez hlasivky, zvuk bude silnejší."
Murko sa pokúsil napodobniť Felixa. Zhlboka sa nadýchol, až sa mu malý hrudník nafúkol, a potom sa snažil vydať čo najsilnejšie „miau". Znelo to o niečo hlasnejšie než predtým, ale stále to nebolo také mohutné ako Felixovo mňaukanie.
„To je dobrý začiatok," pochválil ho Felix. „Ale ešte jeden faktor je dôležitý – skúsenosť a prax. Ja som sa naučil mňaukať hlasno, pretože som musel volať na moju paniu cez celú záhradu, keď som chcel, aby mi otvorila dvere."
„Takže to príde s vekom a praxou?" spýtal sa Murko nádejne.
„Áno, presne tak. Čím viac budeš rásť a čím viac budeš svoje mňaukanie trénovať, tým bude silnejšie," prikývol Felix. „Ale pamätaj, že hlasné mňaukanie nie je vždy to najlepšie. Niekedy tichým, jemným 'miau' dosiahneš oveľa viac."
Murko sa zamyslel. „Ako to myslíš?"
„Skús sa raz večer tíško priblížiť k svojim ľuďom a nežne zamňaukať. Uvidíš, ako rýchlo dostaneš pohladenie alebo maškrtu," žmurkol na neho Felix. „Zatiaľ čo keď budeš mňaukať príliš hlasno, môžeš ich vystrašiť alebo rušiť, keď spia."
To dávalo Murkovi zmysel. Uvedomil si, že každé mňaukanie má svoje využitie. „Takže rôzne situácie si vyžadujú rôzne mňaukanie?"
„Presne tak, múdre mačiatko," prikývol Felix. „My mačky používame rôzne zvuky na rôzne účely. Tiché pradenie, keď sme spokojné, jemné mňaukanie, keď chceme niečo jemne, a hlasné mňaukanie, keď potrebujeme upútať pozornosť z diaľky alebo varovať pred nebezpečenstvom."
Murko bol nadšený z tohto nového poznania. „To je fascinujúce! Takže každé mňaukanie má svoj význam a účel."
„A ešte jedna vec," dodal Felix a pozrel sa na Murka s iskrou v očiach. „Vedel si, že my kocúry zvykneme mňaukať hlasnejšie než mačky, najmä keď hľadáme partnerku? Je to ako spev spevákov na koncerte."
Murko sa začervenal pod svojou sivou srsťou. Bol ešte primalý na takéto veci, ale bolo zaujímavé to vedieť.
„Ďakujem ti, Felix, že si mi to všetko vysvetlil," povedal Murko vďačne.
„Niet za čo, malý priateľ," odpovedal Felix a pohladil Murka labkou po hlave. „Každý deň sa učíme niečo nové. A teraz, ak ma ospravedlníš, idem sa trochu naobed vyhrievať na slniečku."
Felix sa elegatne natiahol, zoskočil z múrika a zamieril k slnečnému miestu na trávniku. Murko ostal sedieť na múriku, zamyslený nad všetkými novými informáciami, ktoré sa dnes naučil.
Cestou domov sa Murko rozhodol, že si svoje mňaukanie bude trénovať. Nie preto, aby bol taký hlasný ako Felix, ale aby vedel správne komunikovať v rôznych situáciách. Niekedy je predsa lepšie hovoriť potichu a inokedy zase nahlas.
Keď sa vrátil domov, našiel svoju paničku v kuchyni, ako pripravuje obed. Murko k nej pristúpil, jemne sa obtrel o jej nohy a vydal svoje najjemnejšie, najpríjemnejšie „miau".
Panička sa usmiala, zohla sa a pohladila ho po chrbátiku. „Ahoj, Murko, už si hladný? Hneď ti dám niečo dobré."
A naozaj, o chvíľu mal Murko pred sebou misku s lahodným mačacím jedlom. Felixova rada fungovala! Murko sa spokojne usmial. Dnes sa naučil, že nie je dôležité, ako hlasno viete mňaukať, ale kedy a ako svoj hlas použijete.
Keď večer ležal stočený do klbka na svojom vankúši, Murko sa tešil na ďalší deň plný nových objavov. Možno zajtra zistí, prečo mačky tak rady priadú alebo prečo vedia vidieť v tme. Bolo toho toľko, čo ešte nevedel, a Murko bol odhodlaný naučiť sa všetko o mačacom svete.
A ako tak zaspával, jemne si zamňaukal pre seba - nie príliš hlasno, nie príliš ticho, ale presne tak akurát.