Jedného slnečného rána sa malé sivé mačiatko menom Murko zobudilo na mäkkom vankúši v útulnej kuchyni. Pretiahlo si labky, zívlo a zoskočilo na dlážku. Bolo to hravé, zvedavé mačiatko, ktoré všetko chcelo vedieť a stále sa pýtalo: „Prečo?“
Práve keď si Murko umýval labky, započul zvuk, ktorý ho prinútil nastaviť ušká: „MIAAAUUU!“ Bolo to také hlasné mňaukanie, že sa Murko až zľakol a schúlil sa za kvetináč s bazalkou.
„Kto to tak hlasno mňauká?“ čudoval sa Murko a opatrne vykukol spoza kvetináča.
Cez otvorené okno zbadal susedovho kocúra Felixa. Felix bol veľký oranžový kocúr s bielymi labkami, ktorý vyzeral veľmi dôležito, keď sa prechádzal po záhradnom múriku.
„MIAAAUUU!“ zavolal Felix opäť a Murko si všimol, že keď starší kocúr mňauká, naozaj to znie oveľa hlasnejšie než jeho vlastné jemné „miau“.
„Prečo je Felix taký hlasný?“ zamyslel sa Murko. „Moje mňaukanie znie ako tichý šepot a jeho ako hrom! Musím zistiť, v čom je ten rozdiel.“
Murko sa rozhodol, že na to musí prísť. Skočil na okenný parapet a potom zručne prešiel po vetvách jablone až k záhradnému múriku, kde Felix sedel a umýval si fúzy.
„Dobré ráno, Felix,“ pozdravil Murko zdvorilo.
„Dobré ráno, malé mača,“ odpovedal Felix a pozrel sa na Murka svojimi zelenými očami. „Čo ťa privádza na môj múrik?“
Murko prehltol a potom rýchlo vyhŕkol: „Prečo je tvoje mňaukanie také hlasné? Moje znie takto: miau,“ ukázal Murko svoje najlepšie mňauknutie, ktoré však znelo stále jemne a ticho.
Felix sa usmial fúzami. „Ach, to je dobrá otázka! Vieš, hlasitosť mňaukania závisí od viacerých vecí. Jednou z nich je veľkosť tela a hlasiviek.“
„Hlasiviek?“ spýtal sa zmätene Murko. „Čo sú to hlasivky?“
„Hlasivky sú také špeciálne časti v našom hrdle, ktoré tvoria zvuky,“ vysvetľoval Felix. „Keď cez ne prechádza vzduch z pľúc, rozochvejú sa a vytvoria zvuk. Čím si väčší, tým máš väčšie hlasivky, a tým hlasnejšie zvuky môžeš vydávať.“
Murko si to skúsil predstaviť. „Takže pretože si väčší, máš aj väčšie hlasivky a tvoj hlas je silnejší?“
„Presne tak!“ prikývol Felix. „Je to ako s hudobnými nástrojmi. Veľká gitara vydáva hlbšie a silnejšie zvuky než malé ukulele. Podobne je to aj s nami mačkami. Ale to nie je jediný dôvod.“
Murko naklonil hlavu na stranu. „A aké sú ďalšie dôvody?“
„Ďalším dôvodom je sila dychu,“ povedal Felix a zhlboka sa nadýchol. „Keď sa poriadne nadýchneš a potom silno vydýchneš vzduch cez hlasivky, zvuk bude silnejší.“
Murko sa pokúsil napodobniť Felixa. Zhlboka sa nadýchol a potom sa snažil vydať čo najsilnejšie „miau“. Znelo to o niečo hlasnejšie, ale stále to nebolo také mohutné ako Felixovo mňaukanie.
„To je dobrý začiatok,“ pochválil ho Felix. „Ale ešte jeden faktor je dôležitý – skúsenosť a prax. Ja som sa naučil mňaukať hlasno, pretože som musel volať na moju paniu cez celú záhradu, keď som chcel, aby mi otvorila dvere.“
„Takže to príde s vekom a praxou?“ spýtal sa Murko nádejne.
„Áno. Čím viac budeš rásť a čím viac budeš svoje mňaukanie trénovať, tým bude silnejšie,“ prikývol Felix. „Ale pamätaj, že hlasné mňaukanie nie je vždy to najlepšie. Niekedy tichým, jemným 'miau' dosiahneš oveľa viac.“
Murko sa zamyslel. „Ako to myslíš?“
„Skús sa raz večer tíško priblížiť k svojim ľuďom a nežne zamňaukať. Uvidíš, ako rýchlo dostaneš pohladenie alebo maškrtu,“ žmurkol na neho Felix. „Zatiaľ čo keď budeš mňaukať príliš hlasno, môžeš ich vystrašiť alebo rušiť, keď spia.“
To dávalo Murkovi zmysel. „Takže rôzne situácie si vyžadujú rôzne mňaukanie?“
„Presne tak, múdre mačiatko,“ prikývol Felix. „My mačky používame rôzne zvuky na rôzne účely. Tiché pradenie, keď sme spokojné, jemné mňaukanie, keď niečo chceme, a hlasné mňaukanie, keď potrebujeme upútať pozornosť.“
Murko bol nadšený z tohto nového poznania. „To je fascinujúce! Takže každé mňaukanie má svoj význam a účel.“
„Ďakujem ti, Felix, že si mi to všetko vysvetlil,“ povedal Murko vďačne.
„Niet za čo, malý priateľ,“ odpovedal Felix. „Každý deň sa učíme niečo nové.“
Felix elegantne zoskočil z múrika a zamieril sa vyhrievať na slniečko. Murko ostal sedieť na múriku, zamyslený nad všetkými novými informáciami.
Cestou domov sa rozhodol, že si svoje mňaukanie bude trénovať. Nie preto, aby bol taký hlasný ako Felix, ale aby vedel správne komunikovať v rôznych situáciách.
Keď sa vrátil domov, našiel svoju paničku v kuchyni. Murko k nej pristúpil, jemne sa obtrel o jej nohy a vydal svoje najjemnejšie, najpríjemnejšie „miau“.
Panička sa usmiala a pohladila ho. „Ahoj, Murko, už si hladný? Hneď ti dám niečo dobré.“
A naozaj, o chvíľu mal Murko pred sebou misku s lahodným jedlom. Felixova rada fungovala! Murko sa spokojne usmial. Dnes sa naučil, že nie je dôležité, ako hlasno viete mňaukať, ale kedy a ako svoj hlas použijete.
Keď večer ležal stočený do klbka, Murko sa tešil na ďalší deň plný nových objavov. Možno zajtra zistí, prečo mačky tak rady priadú alebo prečo vedia vidieť v tme. Bolo toho toľko, čo ešte nevedel, a Murko bol odhodlaný naučiť sa všetko o mačacom svete.
A ako tak zaspával, jemne si zamňaukal pre seba – nie príliš hlasno, nie príliš ticho, ale presne tak akurát.