Slniečko príjemne hrialo malú záhradu za domom, kde býval malý bielo-hnedý kocúrik Murko. Bol to veselý a veľmi zvedavý kocúr, ktorý sa rád učil nové veci. Najradšej zo všetkého mal šplhanie po stromoch. Vedel vyskočiť na nízke konáre jablone, vyškriabať sa na čerešňu a dokonca si trúfol aj na vysoký orech pri plote.
"Dnes je skvelý deň na nový výskum!" zamňaukal Murko, keď sa po raňajkách vytiahol na slnkom zaliaty trávnik.
Murko mal totiž jeden veľký sen - chcel sa stať najlepším stromolezcom v celom okolí. Ale na to potreboval vedieť, ako sa čo najlepšie šplhať na rôzne stromy. A dnes mal v hlave jednu veľkú otázku: "Na čom sa lepšie šplhá - na suchých alebo mokrých stromoch?"
Táto myšlienka mu nedala pokoja už celý týždeň, odkedy raz po daždi skĺzol z brezy. Vtedy si povedal, že musí túto záhadu vyriešiť ako správny vedec.
Murko sa rozhodol, že si na svoj výskum pozve aj svojich kamarátov. Najprv zabehol k plotu, kde bývala múdra veverička Hrdzavka.
"Hrdzavka! Potrebujem tvoju radu," zavolal Murko na veveričku, ktorá práve triedila zásoby orieškov.
"Ahoj, Murko! Čo vyskúmavaš dnes?" spýtala sa Hrdzavka a zoskočila na nižší konár.
"Chcem zistiť, na čom sa lepšie šplhá - na suchých alebo mokrých stromoch. Ty si predsa odborníčka na stromolezenie!"
Veverička sa zamyslela a poškrabala sa za uchom. "To je zaujímavá otázka. Ja mám radšej suché stromy, ale nikdy som to poriadne neskúmala. Potrebujeme na to experiment!"
"Presne to som si myslel aj ja," pritakal Murko. "Nepoznáš ešte niekoho, kto by nám mohol pomôcť?"
"Zavolajme Fúzika, toho malého ježka. Síce nelezie po stromoch, ale je veľmi múdry a pozná veľa o prírode," navrhla Hrdzavka.
Čoskoro našli Fúzika, ako študuje lístie pod dubom.
"Ahoj, Fúzik! Máme vedeckú otázku," volal Murko.
Ježko zodvihol ňufák od lístia a zvedavo na nich pozrel. "Vedeckú otázku? To znie zaujímavo! O čo ide?"
Murko vysvetlil svoj problém: "Chcem zistiť, na čom sa lepšie šplhá - na suchých alebo mokrých stromoch. Myslel som, že by som mohol urobiť experiment."
Ježko sa usmial a prikývol. "To je výborný nápad! Ale musíme to urobiť poriadne, aby sme mali isté výsledky. Budeme potrebovať niekoľko rôznych stromov, vodu na polievanie a spôsob, ako zaznamenať, čo zistíme."
"A ja budem všetko stopovať!" zvolala nadšene Hrdzavka a vytiahla malý kamienok, na ktorom robila čiarky práchnivým konárikom. "To budú naše vedecké poznámky."
"Výborne!" potešil sa Murko. "Tak poďme na to!"
Všetci traja kamaráti sa vydali do záhrady, kde vybrali štyri stromy na testovanie: jabloň, brezu, dub a starú slivku. Murko s Hrdzavkou sa dohodli, že najprv vyskúšajú šplhanie po suchých kmeňoch.
"Ja budem merať, ako vysoko sa dostaneš, a ako rýchlo," vysvetľovala Hrdzavka. "Fúzik bude stopovať čas."
Ježko si našiel miesto pod stromom a pozorne sledoval. "Pripravený, pozor, štart!" zvolal.
Murko sa rozbehol k jabloni a elegant vyskočil na kmeň. Jeho pazúriky sa okamžite zachytili o kôru a on sa šikovne šplhal nahor. Za chvíľu bol na prvom konári.
"Pätnásť sekúnd!" oznámil Fúzik.
Hrdzavka si urobila poznámku. "Teraz skúsime brezu."
Pri breze to išlo trochu ťažšie, pretože jej kôra bola hladšia. Murko musel viac používať pazúriky.
"Dvadsaťdva sekúnd," zahlásil Fúzik, keď Murko dosiahol prvý konár.
Podobne otestovali aj dub a slivku. Dub bol pre Murka najľahší, vďaka hrubej, drsnej kôre. Slivka bola stredne náročná.
"Teraz potrebujeme tie stromy navlhčiť, aby sme mohli porovnať výsledky," navrhol Fúzik.
"Ale ako to urobíme?" zamyslel sa Murko.
V tom okamihu sa objavil Murkov majiteľ s hadicou. Ako keby počul ich rozhovory, začal polievať stromy v záhrade.
"To je skvelé!" zvolala Hrdzavka. "Počkáme, kým skončí, a potom vyskúšame mokré stromy."
Keď záhradník odišiel, všetky štyri testovacie stromy boli pekne navlhčené. Voda stekala po kôre a vytvárala malé potôčiky.
"Teraz musíme postupovať opatrne," upozornil Fúzik. "Mokrý povrch môže byť klzký."
Murko prikývol. "Preto to vlastne skúšame. Chcem vedieť, čo je bezpečnejšie."
Prvá na rade bola opäť jabloň. Murko sa rozbehol a skočil na kmeň. Okamžite pocítil rozdiel. Jeho labky sa na mokrej kôre šmýkali a musel sa viac namáhať, aby sa udržal.
"Dvadsaťosem sekúnd!" oznámil Fúzik, keď sa Murko konečne vyšplhal na prvý konár.
"To je skoro dvojnásobok času oproti suchému kmeňu," poznamenala Hrdzavka a zaznačila si výsledok.
Mokrá breza bola ešte väčšou výzvou. Murko sa šmykol už na pol ceste a musel začať odznova.
"Štyridsaťdva sekúnd," oznámil Fúzik, keď sa Murko konečne dostal hore.
Dub bol na šplhanie o niečo lepší aj za mokra, ale stále to bolo ťažšie než za sucha. Slivka bola mokrá a klzká, ale Murko už bol opatrnejší a dokázal sa vyšplhať bez pádu.
Keď dokončili všetky testy, trojica kamarátov sa posadila do trávy, aby vyhodnotila výsledky.
"Pozrime sa, čo sme zistili," začal Fúzik a pozrel na Hrdzavkine poznámky. "Na všetkých stromoch ti to trvalo dlhšie, keď boli mokré."
Murko si lízal labku, ktorou sa trochu odrel pri páde z brezy. "A nielen to. Cítil som sa menej istý. Pazúriky sa mi horšie zachytávali."
Hrdzavka prikývla. "Na mokrých stromoch si bol v priemere o 82% pomalší. To je veľký rozdiel!"
"Ale všimla som si ešte niečo," dodala veverička. "Na dube bol rozdiel najmenší."
"To je pravda," súhlasil Fúzik. "Asi preto, že dubová kôra je hrubá a drsná, takže aj keď je mokrá, stále poskytuje dobré miesta, kde sa zachytiť."
"A najhorší bol asi breza, však?" spýtal sa Murko. "Tá má kôru hladkú už za sucha, a keď je mokrá, je to ako šplhať sa po sklenenej fľaši."
Všetci traja sa zasmiali pri predstave kocúra, ktorý sa snaží vyliezť na sklenenú fľašu.
"Takže odpoveď na tvoju otázku, Murko, je jasná," zhrnul Fúzik. "Na suchých stromoch sa šplhá lepšie ako na mokrých."
"Ale je to zaujímavé, že nie na všetkých stromoch je ten rozdiel rovnaký," dodala Hrdzavka. "Záleží na type kôry."
Murko bol nadšený. "To je úžasný objav! Teraz už viem, že po daždi by som mal byť opatrnejší, najmä na stromoch s hladkou kôrou. A ak by som sa musel niekam rýchlo skryť, najlepšie bude vybrať si dub."
"Presne tak," pritakal Fúzik. "A to je dôvod, prečo je dôležité robiť pokusy a pozorovania. Nikdy nevieš, kedy sa ti tieto vedomosti zídu."
Murko zrazu zbystril. Na oblohe sa objavili tmavé mračná.
"Myslím, že čoskoro budeme môcť naše zistenia otestovať v praxi," zasmial sa kocúrik. "Vyzerá to na dážď."
A naozaj, o pár minút začali padať prvé kvapky.
"Poďme sa schovať," navrhol Fúzik. "Ja sa ukryjem pod listami."
"A ja skočím do svojho dutého stromu," povedala Hrdzavka.
"A ja..." Murko sa rozhliadol po záhrade. "Ja si vyberiem ten dub! Teraz už viem, že to je najbezpečnejšie."
Rozutekali sa každý svojim smerom. Murko sa elegantne vyšplhal na dub, aj keď dážď už zmáčal kôru. Našiel si miestečko medzi konármi, kde bol chránený pred kvapkami, a spokojne sa usmial.
"Byť vedcom sa naozaj oplatí," zamňaukal si pre seba, keď pozoroval, ako kvapky dažďa stekajú po kôre. "Dnes som sa naučil niečo, čo mi pomôže byť lepším stromolezcom."
A ako tak sedel v bezpečí dubových konárov, začal premýšľať o ďalšom experimente. "Zaujímalo by ma, či sa lepšie šplhá ráno alebo večer? A čo v zime a v lete? Toľko otázok a toľko experimentov predo mnou!"
Murko spokojne priadol. Vedel, že so svojimi kamarátmi bude môcť vyriešiť všetky tieto záhady. A možno sa raz naozaj stane najlepším stromolezcom v celom okolí. Ale teraz si užíval pocit z dobre vykonaného výskumu a tešil sa na ďalšie dobrodružstvá, ktoré ho čakajú.