Čitateľský denník - Nox et solitudo

Základné informácie

• Názov diela: Nox et solitudo (Noc a samota)
• Autor: Ivan Krasko (vlastným menom Ján Botto)
• Rok vydania: 1909
• Literárny druh: Lyrika
• Literárny smer: Symbolizmus, slovenská literárna moderna
• Žáner: Básnická zbierka

O autorovi

Ivan Krasko (1876-1958), vlastným menom Ján Botto, bol významný slovenský básnik, zakladateľ slovenskej modernej poézie. Študoval chemické inžinierstvo v Prahe a v Berlíne. Okrem literárnej činnosti pracoval ako chemický inžinier. Jeho tvorba bola ovplyvnená symbolizmom a impresionizmom. Okrem zbierky "Nox et solitudo" vydal zbierku "Verše" (1912). Svojou tvorbou položil základy modernej slovenskej poézie.

Obsah diela

Zbierka obsahuje 15 básní, medzi najznámejšie patria: "Topole", "Zmráka sa...", "Jehovah", "Solitudo", "Noc", "List slečne Ľ. G.", "Plachý akord", a ďalšie. Básne vyjadrujú smútok, melanchóliu, samotu, sklamanie z lásky a životné skepse. Autor v nich reflektuje vlastné vnútorné pocity a prežívanie v konfrontácii s vonkajším svetom.

Hlavné témy

• Samota a odcudzenie
• Melanchólia a smútok
• Spomienky na detstvo a rodný kraj
• Nenaplnená láska
• Existenciálne otázky
• Skepsa a pesimizmus
• Konflikt medzi ideálmi a realitou
• Túžba po harmonickom živote

Umelecké prostriedky

• Symbolika (noc, tma, tiene ako symboly smútku a opustenosti)
• Melancholická atmosféra
• Náladovosť a impresionistické prvky
• Synestézia (miešanie zmyslových vnemov)
• Kontrasty (svetlo-tma, minulosť-prítomnosť)
• Hudobnosť verša
• Voľný verš
• Personifikácia prírodných javov

Ukážka zo štýlu diela

Z básne "Topole":

"Topole tiahnu k výšinám jak čierne, zahalené vdovy, jak mnísi na modlitbách stoja nehybne, smutno pri potoku."

Význam diela

"Nox et solitudo" predstavuje prelomové dielo v slovenskej poézii. Krasko ním zaviedol do slovenskej literatúry modernistické prvky - subjektívnosť, introspekciu, symbolizmus a impresionizmus. Zbierka znamenala odklon od národno-buditeľskej funkcie literatúry a príklon k vyjadreniu subjektívnych pocitov jednotlivca. Krasko obohatil slovenskú poéziu o nové výrazové prostriedky a témy, čím pripravil pôdu pre ďalší vývoj modernej slovenskej literatúry.

Odkaz pre súčasnosť

Kraskova poézia je nadčasová svojou autentickosťou a hĺbkou emocionálneho prežívania. Témy osamelosti, odcudzenia, vnútorných rozporov človeka sú aktuálne aj v súčasnej spoločnosti. Krasko svojou tvorbou dokázal, že aj slovenská literatúra môže ísť v súlade s európskymi modernistickými prúdmi a že intímna lyrika má v národnej literatúre svoje opodstatnenie.

Môj názor na dielo

Kraskova zbierka "Nox et solitudo" je fascinujúcim príkladom toho, ako dokáže autor pomocou stručných, no výrazovo bohatých básní zachytiť komplexné vnútorné stavy. Jeho poézia má meditatívny charakter a núti čitateľa k zamysleniu. Oceňujem najmä schopnosť vyjadriť náročné existenciálne témy pomocou jednoduchých, ale silných obrazov z prírody. Hoci zbierka pôsobí melancholicky až pesimisticky, je to práve táto autentická výpoveď o ľudskom prežívaní, ktorá jej dáva umeleckú hodnotu a robí ju aktuálnou aj pre dnešného čitateľa.