Základné informácie
- Autor: Honoré de Balzac (1799-1850)
- Originálny názov: Le Père Goriot
- Rok vydania: 1835
- Literárny smer: realizmus, prechodové obdobie medzi romantizmom a realizmom
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: román, psychologický román, spoločenský román
- Forma: próza
- Tematické zaradenie: román o deštruktívnej otcovskej láske, o úpadku tradičných hodnôt, o vzostupe karierizmu v spoločnosti
O autorovi
Honoré de Balzac bol jedným z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov 19. storočia. Narodil sa v meste Tours v rodine úradníka. Študoval právo, no venoval sa predovšetkým literatúre. Je známy svojím monumentálnym cyklom románov a poviedok s názvom "Ľudská komédia" (La Comédie humaine), ktorý obsahuje vyše 90 dokončených diel. Balzac vytvoril rozsiahlu panorámu francúzskej spoločnosti svojej doby, pričom sa zaoberal všetkými spoločenskými vrstvami. Vynikal v detailnom opise postáv a v psychologickej analýze ich konania.
Celý život zápasil s finančnými problémami, napriek tomu, že bol úspešným spisovateľom. Jeho životný štýl bol extravagantný - nosil prepychové oblečenie, zbieral umelecké diela a jeho závislosť na káve (údajne vypil až 50 šálok denne) sa stala legendárnou. Zomrel krátko po sobáši s bohatou poľskou šľachtičnou Evelinou Hanskou, s ktorou si vymenil stovky listov počas 17 rokov.
Literárno-historický kontext
Balzac žil a tvoril v období po Veľkej francúzskej revolúcii a napoleonských vojnách, počas obdobia Reštaurácie a Júlovej monarchie. Bolo to obdobie veľkých spoločenských zmien - úpadku aristokracie, vzostupu buržoázie a nástupu kapitalizmu. Tieto historické premeny spoločnosti sa stali ústrednou témou Balzacovej tvorby.
"Otec Goriot" je súčasťou rozsiahleho cyklu "Ľudská komédia", konkrétne sekcie "Scény zo súkromného života". Balzac v tomto románe, podobne ako v celom cykle, používa princíp "návratu postáv" - tie isté postavy sa objavujú vo viacerých románoch, čím vytvára komplexný obraz spoločnosti.
Podrobný dej diela
Penzión pani Vauquerovej
Dej sa odohráva v Paríži v rokoch 1819-1820. Hlavným dejiskom je lacný penzión pani Vauquerovej v chudobnej štvrti na ľavom brehu Seiny. Medzi stálych obyvateľov penziónu patrí starý muž Jean-Joachim Goriot, kedysi bohatý obchodník s cestovinami, teraz žijúci v najlacnejšej izbe. Ostatní obyvatelia ho posmešne volajú "otecko" a považujú ho za senilného starca. Ďalšími obyvateľmi penziónu sú:
- Eugène de Rastignac, ambiciózny študent práva z chudobnej šľachtickej rodiny
- Vautrin (alias Jacques Collin), tajomný muž s minulosťou
- Slečna Michonneauová a pán Poiret, starí a chudobní obyvatelia
- Victorine Taillefer, mladá dedička vydedená otcom
- Pani Couturová, Victorinina príbuzná a opatrovateľka
Rastignacove ambície
Rastignac si uvedomuje, že na to, aby uspel v parížskej spoločnosti, potrebuje konexie a peniaze. Obracia sa na svoju príbuznú, vikomtesu de Beauséant, ktorá, hoci je sklamaná vlastným milostným životom, ho berie pod svoje krídla a zoznamuje ho s parížskou smotánkou.
Rastignac sa dozvedá, že dve elegantné dámy, grófka Anastasie de Restaud a barónka Delphine de Nucingen, ktoré občas navštevujú Goriota, sú v skutočnosti jeho dcéry. Obe sa výhodne vydali za bohatých mužov, ale hanbia sa za svojho otca, ktorého považujú za spoločensky nevhodného.
Vautrinov plán
Paralelne sa rozvíja ďalšia zápletka. Vautrin, ktorý je v skutočnosti uprchlým trestancom a vodcom zločineckej skupiny, ponúka Rastignacovi nebezpečný obchod: ak pomôže zorganizovať smrť Victorinovho brata v súboji, Victorine získa späť svoje dedičstvo a Rastignac sa s ňou môže oženiť, čím získa bohatstvo. Vautrin by za toto sprostredkovanie dostal vysokú odmenu.
Odhalenie a pád
Slečna Michonneauová, podnietená odmenou, odhalí Vautrinovu pravú identitu. Vautrin je zadržaný políciou. Počas dramatickej scény zatýkania Vautrin pripomína Rastignacovi pokryteckosť spoločnosti, v ktorej sa snaží uspieť.
Goriota tragédia
Medzitým sa Rastignac zbližuje s Delphine, ktorá je nešťastná v manželstve. Stáva sa jej milencom, čím získava vstup do vysokej spoločnosti. Goriot, nadšený, že môže byť opäť blízko aspoň jednej zo svojich dcér, im pomáha a plánuje pre nich zariadiť byt, kde by mohli byť spolu.
Goriotov zdravotný stav sa zhoršuje po tom, čo sa dozvie, že jeho dcéry sú vo finančných problémoch - Anastasia pre hazardné dlhy svojho milenca a Delphine kvôli kontrole jej majetku manželom. V zúfalej snahe pomôcť im, predá Goriot svoje posledné cennosti vrátane strieborného príboru.
Goriot dostáva mŕtvicu, keď si uvedomí, že jeho dcéry ho využívali len kvôli peniazom a teraz, keď je na smrteľnej posteli, ho prichádzajú navštíviť len ich prázdne koče, pretože ony samy sú na plese. Goriot zomiera v horúčkovitých bludoch, obklopený len Rastignacm a lekárskym študentom Bianchom.
Rastignacova premena
Po Goriotovom pohrebe, ktorý zaplatil Rastignac a ktorého sa dcéry nezúčastnili, sa Rastignac díva z výšky na Paríž a vyslovuje svoju výzvu mestu: "A teraz sme my dvaja!" (À nous deux maintenant!). Tento moment symbolizuje jeho definitívne rozhodnutie stať sa súčasťou skazenej, ale lákavej spoločnosti, proti ktorej chce bojovať jej vlastnými zbraňami.
Hlavné postavy
Jean-Joachim Goriot
Titulná postava románu, 69-ročný bývalý úspešný obchodník s cestovinami, ktorý zbohatol počas Francúzskej revolúcie a Napoleonových vojen (predával múku armáde). Po smrti manželky sa úplne upínal na svoje dve dcéry, ktorým poskytol bohaté veno, aby sa mohli výhodne vydať. Postupne ich zásobuje peniazmi, až kým sám neupadne do chudoby. Jeho bezhraničná, slepá otcovská láska je hlavným motívom románu. Je to tragická postava, ktorá obetuje všetko pre svoje nevďačné dcéry. Goriot predstavuje starý svet nepodmienečnej lásky a obety, ktorý je v rozpore s novým svetom materializmu a karierizmu.
Eugène de Rastignac
Mladý, ambiciózny študent z Južného Francúzska. Pochádza z chudobnej, ale šľachtickej rodiny. Je inteligentný, bystrý a ochotný učiť sa. Postupne prechádza morálnym vývojom od nevinného provincála k vypočítavému Parížanovi. Rastignac je v diele postavený pred morálne dilemy, kde vidí, že spoločenský úspech si vyžaduje kompromisy so svedomím. Napriek tomu si zachováva isté morálne zásady - odmieta Vautrinov zločinecký plán a prejavuje súcit s umierajúcim Goriotom. Jeho postava je jednou z najdôležitejších v celej "Ľudskej komédii" a objavuje sa aj v ďalších Balzacových románoch.
Vautrin (Jacques Collin)
Známy aj pod prezývkou "Oklamať-smrť" (Trompe-la-Mort), je uprchlým galejníkom a vodcom zločineckej organizácie, ktorý sa skrýva v penzióne. Je to muž s komplikovanou minulosťou, inteligentný a cynický. Predstavuje temnú, kriminálnu stránku spoločnosti. Jeho postava stelesňuje silu, ktorá sa vymyká spoločenským konvenciám. Vautrin ponúka Rastignacovi alternatívnu cestu k úspechu - zločin. Jeho filozofia je, že spoločnosť je v podstate pokrytecká a morálka je len zásterka pre mocných.
Anastasie de Restaud
Goriota staršia dcéra, vydatá za grófa de Restaud. Je atraktívna, ale márnotratná. Tajne udržiava vzťah s grófom Maximom de Trailles, kvôli ktorému sa zadlžuje. Hanbí sa za svojho otca a využíva ho len pre peniaze. Predstavuje aristokratickú spoločnosť, ktorá uprednostňuje spoločenské postavenie pred rodinnými väzbami.
Delphine de Nucingen
Goriota mladšia dcéra, vydatá za bohatého bankára barona de Nucingen. Jej manžel kontroluje jej financie, čo ju frustruje. Hľadá lásku a uznanie, ktoré v manželstve nenachádza, preto začne vzťah s Eugènom. Aj keď je menej krutá ako jej sestra, taktiež využíva svojho otca a zriedka ho navštevuje.
Pani Vauquerová
Majiteľka penziónu, vypočítavá vdova, ktorá prispôsobuje svoje správanie k obyvateľom podľa ich majetku. Na začiatku románu sa snaží zaujať Goriota, ale keď zistí, že jeho prostriedky sa zmenšujú, začne ho zanedbávať.
Vikomtesa de Beauséant
Rastignacova vzdialená príbuzná, dáma z vysokej spoločnosti, ktorá mu pomáha navigovať v parížskych kruhoch. Aj ona prežíva vlastnú tragédiu, keď ju opúšťa jej dlhoročný milenec kvôli výhodnému manželstvu.
Bianchon
Študent medicíny, Rastignacov priateľ, ktorý predstavuje poctivú cestu k úspechu cez prácu a vzdelanie. Je to jedna z mála morálne neambivalentných postáv v románe.
Témy a motívy diela
Otcovská láska a jej deštruktívna sila
Ústrednou témou románu je Goriotova bezhraničná láska k dcéram, ktorá ho privádza k finančnému úpadku a nakoniec aj k smrti. Balzac skúma, ako môže byť láska, zvyčajne považovaná za cnosť, deštruktívna, ak je obsesívna a jednostranná.
Pokrytectvo spoločnosti
Román ostro kritizuje pokrytectvo francúzskej spoločnosti 19. storočia, kde sa hodnota človeka meria len jeho majetkom a spoločenským postavením. Goriotove dcéry sa hanbia za svojho otca, pretože je "len" bývalý obchodník, zatiaľ čo ony sa vydali do aristokratických rodín.
Moc peňazí a sociálny vzostup
Balzac podrobne skúma, ako peniaze formujú vzťahy a spoločenské interakcie. Rastignac si uvedomuje, že na to, aby uspel v Paríži, potrebuje peniaze a konexie. Roman detailne popisuje rôzne stratégie sociálneho vzostupu - od poctivej práce (Bianchon) cez výhodné manželstvá (Goriotove dcéry) až po zločin (Vautrinov plán).
Paríž ako miesto skazy
Paríž je v románe vykreslený ako miesto, kde sa rodia ambície a kde sa ľudia menia. Rastignac prichádza do mesta ako nevinný mladík, ale postupne sa pod vplyvom parížskeho prostredia mení. Balzac podrobne opisuje rôzne časti Paríža, ktoré symbolizujú rôzne spoločenské vrstvy.
Morálna korupcia vs. integrita
Rastignac stojí pred morálnou dilemou - môže si vybrať cestu zločinu (Vautrin), bezohľadného karierizmu (podobne ako Goriotove dcéry) alebo poctivej práce (Bianchon). Jeho výber predstavuje širšiu otázku o tom, či je možné uspieť v skorumpovanej spoločnosti bez toho, aby človek obetoval svoju morálnu integritu.
Generačný konflikt
Román zobrazuje napätie medzi starou generáciou (Goriot), ktorá verí v tradičné hodnoty ako rodinná láska a obeta, a novou generáciou (jeho dcéry, do istej miery aj Rastignac), ktorá je viac materialistická a individualistická.
Stroskotaná revolúcia
Implicitne román skúma, ako Francúzska revolúcia, napriek svojmu ideálu rovnosti, neviedla k spravodlivejšej spoločnosti, ale len k výmene jednej elity (aristokracia) za druhú (finančná buržoázia).
Štýl a jazyk
Realizmus a detailné opisy
Balzac je známy svojimi mimoriadne podrobnými opismi prostredia, postáv a ich spoločenského postavenia. Začiatok románu obsahuje rozsiahly opis penziónu pani Vauquerovej, jeho vybavenia a atmosféry, ktoré slúžia ako metafora pre spoločnosť.
Psychologická hĺbka
Autor majstrovsky zachytáva psychológiu postáv, ich motivácie, vnútorné konflikty a vývoj. Zvlášť dôkladne je rozpracovaná Rastignacova psychologická cesta od nevinnosti k ambicióznosti.
Ironický tón
Balzac často používa iróniu a satiru pri opise spoločenských konvencií a pokrytectva. Jeho rozprávanie nie je neutrálne - často obsahuje autorské komentáre a hodnotenia.
Dramatické scény
Napriek tomu, že Balzac je predstaviteľom realizmu, jeho román obsahuje mnoho vysoko dramatických scén - odhalenie Vautrina, Goriotovo blúznenie na smrteľnej posteli, Rastignacova výzva Parížu na konci diela.
Symbolizmus
Balzac využíva symbolické prvky na podčiarknutie svojich tém. Penzión pani Vauquerovej je mikrokozmom spoločnosti, Paríž symbolizuje modernitu a jej nástrahy, Goriotove postupné sťahovanie sa do horších izieb v penzióne odráža jeho sociálny úpadok.
Štruktúra diela
Román je rozdelený do štyroch častí, ktoré sledujú chronologický vývoj príbehu. Balzac však často používa retrospektívne pasáže, aby vysvetlil minulosť postáv. Príbeh je rozprávaný v tretej osobe vševediacim rozprávačom, ktorý komentuje dej a ponúka pohľad do mysle viacerých postáv.
Sociálno-kritický aspekt
Balzac v "Otcovi Goriotovi" podáva neúprosný obraz francúzskej spoločnosti svojej doby. Kritizuje:
Materializmus a honbu za peniazmi
Takmer všetky postavy sú v určitom zmysle motivované peniazmi - Rastignac hľadá bohatstvo, Goriotove dcéry využívajú otca pre peniaze, pani Vauquerová prispôsobuje svoje správanie finančnému stavu svojich nájomníkov.
Triedny systém
Napriek revolúcii zostáva francúzska spoločnosť silne hierarchizovaná. Balzac zobrazuje, ako ťažké je prekonať triedne bariéry bez kompromisov alebo podvodov.
Úpadok rodinných hodnôt
Vzťah Goriota a jeho dcér ilustruje úpadok tradičných rodinných hodnôt v prospech materiálnych záujmov.
Pokrytectvo aristokracie
Vysoká spoločnosť, napriek svojej vonkajšej elegancii, je podľa Balzaca vnútorne skazená - plná intríg, nevery a finančných podvodov.
Filozofický rozmer
"Otec Goriot" nie je len sociálnou kritikou, ale obsahuje aj hlboké filozofické úvahy o ľudskej existencii:
Otázka identity
Rastignac postupne nachádza svoju identitu v konfrontácii s parížskou spoločnosťou. Vautrin mení identity ako masky.
Morálna relativita
Román naznačuje, že v modernej spoločnosti sú tradičné morálne hodnoty relatívne a situačné.
Existenciálna voľba
Rastignac stojí pred existenciálnou voľbou - aký život chce viesť a akú cenu je ochotný zaplatiť za úspech.
Smrť a jej význam
Goriotova smrť je kľúčovým momentom, ktorý odhalí pravú povahu všetkých postáv. Balzac podrobne skúma, ako smrť jednej osoby vplýva na ostatných.
Interpretácia a symbolika
Shakespearovské paralely
"Otec Goriot" býva často prirovnávaný ku Shakespearovmu "Kráľovi Learovi" - v oboch prípadoch ide o otca, ktorý rozdelí svoj majetok medzi dcéry, len aby bol nimi zradený. Na rozdiel od Leara však Goriot nikdy neobviňuje svoje dcéry a jeho láska k nim zostáva nezmenená až do smrti.
Penzión ako mikrokozmos
Penzión pani Vauquerovej predstavuje miniatúrny obraz celej spoločnosti, kde rôzne postavy reprezentujú rôzne spoločenské triedy a postoje.
Rastignacova cesta
Rastignacov príbeh je klasickou "bildungsroman" - románom o dospievaní, kde hlavná postava prechádza procesom straty ilúzií a morálneho dospievania.
Paríž ako labyrint
Paríž je v románe zobrazený ako komplexný labyrint, kde sa Rastignac musí naučiť navigovať nielen geograficky, ale aj sociálne.
Význam a vplyv diela
"Otec Goriot" je jedným z kľúčových diel Balzacovej "Ľudskej komédie" a považuje sa za jeden z prvých skutočne realistických románov vo francúzskej literatúre. Dielo malo zásadný vplyv na vývoj románu ako žánru a inšpirovalo mnohých ďalších autorov, vrátane Charlesa Dickensa, Fjodora Dostojevského a Émila Zolu.
Román je dôležitý aj ako sociálno-historický dokument, ktorý podrobne zachytáva Paríž a francúzsku spoločnosť v období Reštaurácie, s jej zložitými sociálnymi kódmi a meniacimi sa hodnotami.
Adaptácie
Román bol mnohokrát adaptovaný pre film, televíziu a divadlo. Medzi najznámejšie filmové adaptácie patrí francúzsky film z roku 1921 (režisér Jacques de Baroncelli) a 2004 (režisér Jean-Daniel Verhaeghe).
Kritické hodnotenie
Pri svojom prvom vydaní bol román prijatý zmiešane - niektorí kritici ho chválili za jeho realizmus a psychologickú hĺbku, iní ho kritizovali za údajnú nemorálnosť a cynizmus. Časom sa však "Otec Goriot" zaradil medzi klasické diela svetovej literatúry a je dnes považovaný za jeden z najlepších románov 19. storočia.
Zaujímavosti
- Balzac bol známy svojím intenzívnym pracovným režimom - údajne písal až 15 hodín denne, pričom konzumoval obrovské množstvo kávy, aby zostal bdelý.
- Mnohé postavy z románu, vrátane Rastignaca, Vautrina a Bianchona, sa objavujú aj v iných dielach "Ľudskej komédie", čím Balzac vytvoril komplexný, prepojený svet.
- Napriek tomu, že Balzac je považovaný za jedného z najväčších realistických autorov, jeho súkromný život bol plný romantických vznietení a extravagantných plánov, ktoré sa často končili finančnými problémami.
- "Ľudská komédia", ktorej je "Otec Goriot" súčasťou, mala obsahovať 137 diel, no Balzac stihol dokončiť "len" 91 z nich pred svojou smrťou.
Výber citátov
- "Tajomstvo veľkých majetkov, o ktorých pôvode nevieme, je vždy zabudnutý zločin."
- "Paríž je oceán. Hoďte doň olovnicu, nikdy nenájdete dno."
- "V Paríži, milý môj, človek buď drtí, alebo je rozdrtený."
- "Čím viac poznávame ľudí, tým viac vidíme, že úprimnosť je len najlepšou pretvárkou."
- "Tajomstvo života je v tom, aby sme sa dobre skryli."
- "Čím bližšie sa človek priblíži k spoločenskému vrcholu, tým viac tam nájde špatných duší."
- "Takýto je Paríž: hore med, dole jed."