V zelenom lese žil malý zajačik menom Benjamín. Mal hebký sivý kožúšok, dlhé ušká a vždy ho všetko zaujímalo. Každý deň sa pýtal mamičky:
„Prečo je nebo modré? Prečo vtáčiky spievajú?“
Keď sa krásne vyspinkal, rozhodol sa vybrať na objavovanie neznámeho kúska lesa. Veselo skákal a poskakoval, až si ani nevšimol, že už je dosť ďaleko od svojho domova.
Zrazu začul tiché plakanie. Schoval sa za krík a uvidel malého ježka. Ježko mal kopček na nožičke a veľmi ho bolel.
„Ahoj,“ pozdravil zdvorilo Benjamín. „Čo sa ti stalo?“
„Napichol som sa na ostrý tŕň a nemôžem ho vytiahnuť,“ vzdychol si ježko.
Benjamín sa rozhliadol a uvidel blízko lístky skorocelu. Spomenul si, že ocko mu hovoril, že sú dobré na rany. Opatrne vybral ježkovi zalomený tŕň, priložil lístok a všetko jemne obviazal steblom trávy.
Ježko sa usmial a hneď mu bolo lepšie. „Ďakujem, Benjamín! Ale vieš, kde je tvoj domov?“
V tej chvíli si Benjamín uvedomil, že nevie, kde je. Začal byť trošku smutný. V lese sa stmievalo. Ježko sa však ponúkol, že mu ukáže cestu späť, pretože v lese býval odjakživa a poznal každý strom.
Spolu šli cestičkou a Benjamín sa nakoniec šťastne vrátil domov k mamičke.
Naučil sa, že pomáhať kamarátom je veľmi dôležité.
A tiež sa naučil, že nemá odchádzať ďaleko bez dospelých, lebo sa môže stratiť a nebude sa vedieť k nim vrátiť.
A odvtedy sa z ježka a Benjamína stali najlepší priatelia.