V hlbokom a teplom svete Adamovej pravej ruky, v krajine plnej ružovkastých tunelov a pevných ciest, býval neobyčajný tím. Boli to svalové vlákna, malí, ale nesmierne silní hrdinovia, ktorí sa starali o každý pohyb. Ich veliteľom bol múdry a rozvážny Švih, ktorý vždy vedel, ako najlepšie zorganizovať prácu. V tíme mal aj siláka menom Sila, ktorý sa rád chválil svojimi bicepsovými uzlíkmi, rýchleho Bleska, ktorý bol netrpezlivý ako blesk na oblohe, a pokojnú Vytrvalku, ktorá dokázala ťahať celé hodiny bez reptania. A bol tam aj Nováčik, najmenšie a najmladšie vlákienko, ktoré sa ešte len učilo, ako to v svalovom svete chodí.
Jedného dňa sa Adam hral na koberci. Staval tú najvyššiu vežu na svete. Chýbal mu už len posledný, najdôležitejší diel – veľká červená drevená kocka. Bola oveľa ťažšia ako všetky ostatné.
„Pozor, tím! Prichádza signál z Veľkého Riadiaceho Centra!“ zvolal veliteľ Švih. Zhora, z Adamovho mozgu, priletel rýchly elektrický impulz. Bol to jasný príkaz: „Zdvihnúť červenú kocku!“
„Hurá!“ skríkol Blesk. „To bude hračka! Ja to potiahnem sám!“ A skôr ako ho stihol Švih zastaviť, Blesk sa napol a trhol zo všetkých síl. Kocka sa ani nepohla.
„Uhni, ty rýchlik!“ zahrmel Sila. „Na toto treba poriadnu silu, nie rýchlosť!“ Zaprel sa nohami do svalového tkaniva, napol sa tak, že bol celý červený, a potiahol. Kocka sa trošičku nadvihla na jednej strane, ale hneď s buchnutím spadla späť na koberec.
„Ach jaj,“ povzdychol si Nováčik. „Je príliš ťažká. To sa nám nikdy nepodarí.“ Cítil sa malý a zbytočný.
Veliteľ Švih si zvolal celý tím dokopy. „Počúvajte,“ začal pokojne. „Takto to nepôjde. Predstavte si, že každý z nás je tenká nitka. Jedna nitka sa ľahko pretrhne. Ale čo sa stane, keď spojíme desať nitiek dokopy?“
„Vznikne pevnejší povrázok!“ vyhŕkla Vytrvalka.
„A keď spojíme sto nitiek?“ pokračoval Švih.
„Vznikne silné lano!“ pridal sa Sila, ktorý už začínal tušiť, kam veliteľ mieri.
„Presne tak!“ prikývol Švih. „Každý z nás je jedna nitka. Sám veľa nezmôže. Ale keď potiahneme všetci spolu, v tú istú chvíľu a rovnakým smerom, naša sila sa spojí. Budeme ako jedno hrubé, nepretrhnuteľné lano. Energia, ktorú nám Adam poslal z raňajok, a kyslík, ktorý vdýchol, sa využijú naplno. Rozumiete? Kľúčom je spolupráca.“
Všetci stíchli a pozerali na seba. Dokonca aj Blesk prestal netrpezlivo podupkávať. Nováčik sa opatrne opýtal: „Aj ja? Aj moja sila sa počíta?“
Švih sa na neho usmial. „Samozrejme, Nováčik! Každá, aj tá najmenšia nitka, robí lano pevnejším. Bez teba by sme neboli takí silní.“
Nováčik sa narovnal a cítil sa zrazu oveľa dôležitejší.
„Dobre teda,“ zavelil Švih. „Pripraviť sa! Chytíme sa všetci naraz. Ja budem odpočítavať. Keď poviem TERAZ, všetci zaberieme z plných síl. Smerom hore!“
Malé vlákna sa zoradili ako armáda. Každé sa chytilo svojho miesta. Cítili, ako im telom prúdi energia. Boli pripravení.
„Tri...“ začal Švih odpočítavať. Všetci sa napli. „Dva...“ Sústredili sa. „Jeden...“ Zadržali dych. „TERAZ!“
V tom momente všetci potiahli. Sila, Blesk, Vytrvalka, Nováčik a desiatky ďalších vlákien. Bol to dokonalý, zosynchronizovaný pohyb. Nebolo to trhnutie ani myknutie. Bola to plynulá, mocná sila, ktorá sa spojila do jedného veľkého zabratia.
A stalo sa to! Veľká červená kocka sa pomaly, ale isto začala dvíhať z koberca. Adam pocítil, ako mu ruka spevnela. S úsmevom zdvihol kocku a opatrne ju položil na samý vrch svojej veže. Stála tam, majestátna a krásna.
„Dokázali sme to!“ kričal Adam vo svojej izbe.
A dole, v krajine jeho ruky, sa ozýval rovnaký víťazný pokrik.
„Dokázali sme to!“ jasali svalové vlákna. Sila búchal Bleska pyšne po pleci a Blesk sa smial. Vytrvalka spokojne prikyvovala. Nováčik sa cítil, akoby bol najsilnejší na svete. Zistil, že aj keď je malý, ako súčasť tímu dokáže veľké veci.
„Výborná práca, tím,“ pochválil ich veliteľ Švih. „Teraz si oddýchnite a naberte nové sily. Nikdy neviete, kedy bude Adam potrebovať postaviť ešte vyššiu vežu alebo zdvihnúť ešte ťažšiu hračku.“
A tak sa malí siláci uložili na odpočinok, pripravení na ďalšie dobrodružstvo. Naučili sa, že najväčšia sila nie je ukrytá v jednom svale, ale v spolupráci všetkých.
Čo myslíte, deti? Skúste teraz zatnúť sval na svojej ruke. Cítite, aký je zrazu pevný a tvrdý? To sa práve vaši malí siláci spojili a ukázali vám, akí sú pripravení. Vždy, keď niečo zdvíhate, kreslíte alebo sa niekoho držíte za ruku, váš tím svalových vlákien pracuje spoločne, presne ako v našom príbehu.