Jedného slnečného dňa po daždi sa motýľ Marek prebral na liste veľkej margarétky. Dážď práve ustal a slnko vykuklo spoza oblakov. Marek bol veľmi zvedavý motýlik s nádhernými modrými krídlami so žltými bodkami. Vždy ho fascinovalo, ako funguje svet okolo neho.
Keď sa dnes zobudil a pozrel na svoje krídla, všimol si niečo zaujímavé.
„Hmm, to je zvláštne," zamyslel sa Marek. „Včera večer som premokol v daždi a dnes mám krídla úplne suché. Prečo je to tak?"
Marek bol nielen zvedavý, ale aj veľmi premýšľavý motýľ. Vždy, keď niečo nevedel, išiel za svojimi priateľmi, aby sa ich opýtal.
Najprv zaletel za lienkou Lenkou, ktorá sa práve prechádzala po blízkom liste.
„Ahoj, Lenka!" zavolal Marek veselo. „Môžem sa ťa niečo opýtať?"
Lenka sa usmiala na svojho kamaráta. „Samozrejme, Marek. Čo ťa trápi?"
„Všimol som si, že vždy, keď zaprší a ja premoknem, moje krídla sú veľmi rýchlo suché. Vieš, prečo je to tak?"
Lenka sa zamyslela, poškrabala sa na svojom červenom krovkovom klobúčiku s čiernymi bodkami. „Hmm, to je dobrá otázka. Ja mám krovky, ktoré ma chránia pred dažďom, takže nepremoknem ako ty. Možno by ti vedela poradiť včielka Vilma. Ona vie veľa o lietaní."
„Výborný nápad! Ďakujem, Lenka," poďakoval sa Marek a odletel hľadať včielku Vilmu.
Našiel ju v neďalekom kvetináči tulipánov, kde práve zbierala nektár.
„Ahoj, Vilma!" zavolal Marek. „Môžem sa ťa niečo opýtať?"
Vilma vzlietla z kvetu a pozrela na Marka. „Ahoj, Marek! Samozrejme, pýtaj sa."
„Chcel by som vedieť, prečo moje krídla tak rýchlo vysychajú po daždi. Ráno som bol celý mokrý a teraz som už úplne suchý."
Vilma si prezrela Markove krídla. „Vieš, Marek, my včely máme na krídlach drobné chĺpky, ktoré nám pomáhajú zbaviť sa vody. Ale vy motýle máte na krídlach šupinky. Možno tie šupinky majú s tým niečo spoločné. Mali by sme sa spýtať múdrej sovy Sofie. Ona vie o prírode najviac."
„To je skvelý nápad!" potešil sa Marek. „Ideme za sovičkou Sofiou!"
Spolu s Vilmou odleteli k starému dubu, kde mala Sofia svoj domov. Sofia bola najstaršia a najmúdrejšia sova v celom lese. Práve sa chystala na svoj denný spánok, keď k nej prišli Marek s Vilmou.
„Prepáčte, pani Sofia," začal zdvorilo Marek. „Viem, že sa chystáte spať, ale mám jednu dôležitú otázku."
Sofia otvorila jedno oko a pozrela na návštevníkov. „Dobrý deň, mladí priatelia. Čo vás privádza ku mne v túto dennú hodinu?"
„Chcel by som vedieť, prečo moje motýlie krídla tak rýchlo vysychajú po daždi," vysvetlil Marek.
Sofia sa usmievavo rozhliadla. „To je veľmi zaujímavá otázka, mladý motýlik. A vieš čo? Namiesto toho, aby som ti to priamo povedala, čo keby si to sám zistil pomocou malého experimentu?"
„Experimentu?" spýtal sa zvedavo Marek. „Akého experimentu?"
Sofia sa usmiala. „Potrebujeme kvapku vody, list paprade a tvoje motýlie krídlo."
„Ale ja si predsa nemôžem odtrhnúť krídlo!" zhrozil sa Marek.
„Samozrejme, že nie," zasmiala sa Sofia. „Len priložíš svoje krídlo veľmi opatrne. A neboj sa, neublížiš si."
Vilma rýchlo priletela s kvapkou rannej rosy na liste paprade. Sofia s pomocou svojho krídla opatrne preniesla kvapku na list.
„Teraz, Marek, priblíž svoje krídlo ku kvapke, ale nesmiete sa dotknúť," inštruovala ho Sofia.
Marek opatrne priblížil svoje krídlo. Všetci traja pozorne sledovali, čo sa stane.
„Pozrite!" zvolala Vilma. „Kvapka sa od krídla odráža!"
Marek bol ohromený. „Prečo sa to deje?"
Sofia prikývla. „To je veľmi dobré pozorovanie. Vaše motýlie krídla sú pokryté drobnými šupinkami, ktoré obsahujú prírodný vosk. Tento vosk odpudzuje vodu, podobne ako keď dáme na topánky impregnačný sprej. Je to prírodná ochrana, aby tvoje krídla neboli ťažké od vody. Keby nasiakli vodou, nemohol by si lietať."
„Aha!" pochopil Marek. „Takže voda sa na mojich krídlach neudrží a rýchlo steká dole?"
„Presne tak," prikývla Sofia. „Navyše, keď máš roztiahnuté krídla, voda má väčšiu plochu, z ktorej môže odtiecť alebo sa odpariť. A tvoje krídla sú veľmi tenké, takže rýchlo schnú na slnku alebo vo vetre."
„To je úžasné!" žasol Marek. „Príroda ma vybavila špeciálnou ochranou proti dažďu!"
„Ale to nie je všetko," pokračovala Sofia. „Všimli ste si niekedy, že motýle sa počas dažďa skrývajú pod listami alebo v úkrytoch?"
Marek prikývol. „Áno, vždy sa skrývam, keď začne pršať."
„To je tvoj inštinkt," vysvetlila Sofia. „Aj keď tvoje krídla majú vodoodpudivé šupinky, veľký dážď by ich mohol poškodiť. Silný dážď by mohol zmyť niektoré z tých šupiniek alebo by ťa mohol zraziť k zemi. Preto je múdre skryť sa počas dažďa."
„Ó, teraz tomu rozumiem!" zajasal Marek. „Moje krídla sú chránené voskovými šupinkami, aby voda rýchlo stekala, a preto tak rýchlo schnú. Ale aj tak je lepšie sa pred dažďom skryť."
„Správne," prikývla Sofia s úsmevom. „V prírode má všetko svoj účel. Tvoje krídla sú krásne a zároveň praktické."
Vilma sa zamyslela. „Pani Sofia, a prečo my včely nemáme také vodoodpudivé krídla ako motýle?"
„Ďalšia výborná otázka," pochválila ju Sofia. „Každý v prírode má iné prispôsobenia. Vy včely máte menšie krídla a lietate aj v slabom daždi. Vaše krídla majú špeciálne žilkovanie, ktoré im dodáva pevnosť. A pretože sú menšie, rýchlejšie sa zbavíte kvapiek vody trasením."
Marek bol nadšený všetkými novými informáciami. „Ďakujem, pani Sofia! Teraz už viem, prečo sú moje krídla tak rýchlo suché. A môžem to povedať aj ostatným motýľom!"
„To je skvelý nápad," povzbudila ho Sofia. „Zdieľanie vedomostí je veľmi dôležité."
„A čo ešte by sme mohli vyskúšať?" spýtal sa zvedavo Marek.
Sofia sa zamyslela. „Čo keby ste pozorovali, ako sa správajú rôzne kvapky vody na rôznych povrchoch? Skúste nájsť list lekna, pavučinu, alebo kôru stromu a pozorujte, ako sa tam správa voda."
„Hurá, ideme na to!" zajasal Marek.
Vilma súhlasila. „To bude zábava! Môžeme pozvať aj ostatných kamarátov."
Marek a Vilma sa rozlúčili so Sofiou a odleteli hľadať svojich priateľov, aby im ukázali svoj nový objav a pozvali ich do svojho výskumného tímu.
O niekoľko dní neskôr sa v lese konala veľká slávnosť. Marek a jeho kamaráti pripravili výstavu s názvom „Tajomstvá vody v prírode". Na výstave ukazovali, ako sa rôzne lesné tvory prispôsobili životu s vodou. Mali tam vzorky rôznych listov, kvetov, krídel a dokonca aj malé experimenty, ktoré si návštevníci mohli sami vyskúšať.
Najväčší úspech mal experiment, pri ktorom mohli návštevníci kvapnúť vodu na skutočné motýlie krídlo a pozorovať, ako voda vytvorí dokonalé guľôčky, ktoré sa po krídle kotúľajú ako malé perly.
„Vidíte?" vysvetľoval s hrdosťou Marek mladým motýlikom. „Naše krídla sú ako dáždniky. Voda sa na nich neudrží a rýchlo steká dole. Preto sme tak rýchlo suchí po daždi. Ale aj tak je lepšie sa pred silným dažďom skryť, aby sme si nepoškodili naše krásne krídla."
Jeden malý motýlik sa prihlásil. „A čo sa stane, keď nám voda predsa len zmáča krídla?"
„Výborná otázka!" pochválil ho Marek. „Ak sa nám krídla predsa len namočia, musíme ich nechať poriadne vyschnúť, než zase začneme lietať. Mokré krídla sú ťažšie a mohli by sa poškodiť, keby sme s nimi mávali. Preto po daždi často vidíme motýle, ako sedia na listoch s roztiahnutými krídlami – sušia ich na slnku a vo vetre."
Deti motýliky nadšene tlieskali krídlami. Boli ohromené, koľko zaujímavých vecí sa dozvedeli.
Na záver slávnosti dostal Marek od múdrej sovy Sofie medailu za zvedavosť a šírenie vedomostí. Bola to lesklá medaila z dubového listu so zlatou šupinkou z motýlieho krídla uprostred.
„Pamätaj, Marek," povedala Sofia pri odovzdávaní medaily, „zvedavosť a experimentovanie sú cesty k poznaniu. A zdieľanie vedomostí je cesta k múdrosti."
Marek bol na seba veľmi hrdý. Nielen, že zistil odpoveď na svoju otázku, ale naučil aj ostatných niečo nové o prírode.
A odvtedy, kedykoľvek zaprší v lese, motýle vedia, prečo sa majú skryť a prečo ich krídla tak rýchlo schnú. A keď vidíte motýľa po daždi, ako sedí na kvete s roztiahnutými krídlami, možno si spomeniete na Mareka a jeho veľký objav o tajomstve suchých krídel.