V lesklom nerezovom kráľovstve kuchynského drezu bolo po obede rušno. Z obrovského bieleho taniera, ktorý vyzeral ako zasnežený kopec, sa skotúľala malá, zlatistá kvapka oleja. Volala sa Olejka a bola plná slnečnej energie. S veselým „Jupí!“ sa kĺzala dolu hladkou stenou drezu ako na najlepšej šmykľavke na svete.
Dopadla na dno a spokojne sa rozliala do malého, lenivého kruhu. Obzerala sa okolo seba. Zrazu, neďaleko nej, uvidela niekoho úžasného. Bola to Vodienka, priezračná a trblietavá kvapka vody. Tancovala na mieste, jagala sa ako diamant a vyzerala, že sa nevie dočkať nového dobrodružstva.
„Ahoj!“ zavolala Olejka veselo. Jej hlas bol hlboký a pomalý. „Ty musíš byť Vodienka! Som Olejka. Nechceš sa so mnou hrať na naháňačku?“
Vodienka sa veselo zatočila. „Jasné! Veľmi rada!“ jej hlas cinkal ako malý zvonček. „Tak ma skús chytiť!“ A už sa aj rýchlo kotúľala preč.
Olejka sa zasmiala a pohla sa za ňou. Nebola taká rýchla ako Vodienka, skôr sa pomaly a dôstojne posúvala. Keď ju konečne dobehla, chcela ju jemne chytiť a potľapkať. Ale stalo sa niečo čudné. Len čo sa jej dotkla, Vodienka od nej odskočila, akoby medzi nimi bola neviditeľná stena.
„Jéj, to je ale trik!“ zasmiala sa Olejka. „Skúsim znova!“
Pokúsila sa znova a znova. No výsledok bol vždy rovnaký. Nemohli sa spojiť. Olejka sa pokúsila prešmyknúť ponad Vodienku, no len sa po nej skĺzla ako po skle. Vodienka sa zasa pokúsila naraziť do Olejky, ale tá ju jemne odtlačila.
Po chvíli im už do smiechu nebolo. Sadli si kúsok od seba a smutne sa pozerali jedna na druhú.
„Prečo to nejde?“ spýtala sa Vodienka a v jej hlase bol náznak sĺz. „Chcem sa s tebou kamarátiť, ale niečo nás stále oddeľuje.“
„Ani ja neviem,“ povzdychla si Olejka. „Je to, akoby sme boli z úplne iných svetov.“
Zrazu začuli veselé bublanie a smiech. Zo strany drezu, kde stála fľaša s farebným obrázkom, sa k nim kotúľala veselá, perleťová kvapka plná malých bubliniek. Žiarila všetkými farbami dúhy a voňala ako čerstvé citróny.
„Vidím, že máte trápenie, kamarátky!“ prehovorila veselým hlasom. „Volám sa Mydlinka. Možno vám viem pomôcť.“
Olejka a Vodienka prekvapene zdvihli hlavy. „Ty nám vieš pomôcť?“ spýtali sa takmer naraz.
Mydlinka sa usmiala a bublinky v nej veselo poskočili. „Myslím, že áno. Viete, vy dve ste veľmi rozdielne. Ty, Olejka, máš rada mastné veci a tak trochu sa bojíš vody. A ty, Vodienka, sa zasa kamarátiš len s vodou a oleju sa vyhýbaš. Preto sa nemôžete spojiť.“
„Takže sa nikdy nebudeme môcť spolu hrať?“ spýtala sa smutne Olejka.
„Ale kdeže!“ zasmiala sa Mydlinka. „Ja mám totiž tajnú schopnosť! Mám akoby dve ruky. Jedna moja ruka je stvorená na to, aby sa kamarátila s olejom. A tá druhá, tá si zase výborne rozumie s vodou. Som taká spojovateľka!“
Olejka a Vodienka na ňu hľadeli s otvorenými ústami. Tomu sa im nechcelo veriť.
„Pozerajte!“ povedala Mydlinka a pomaly sa priblížila k Olejke. Vystrela k nej svoju „olejovú“ ruku. Olejka sa trochu bála, ale keď sa jej Mydlinka dotkla, cítila len príjemné spojenie. Žiadne odtláčanie!
„Vidíš?“ usmiala sa Mydlinka. Potom sa otočila k Vodienke. „A teraz ty!“
Vystrela k nej svoju druhú, „vodnú“ ruku. Vodienka váhala len chvíľku. Keď sa jej Mydlinka dotkla, pocítila to isté. Pevné a priateľské spojenie. A zrazu, prvýkrát v živote, stáli všetky tri spolu, držali sa a žiadna neviditeľná stena ich neoddeľovala.
„Hurá!“ vykríkli Olejka a Vodienka naraz.
Mydlinka sa zasmiala. „A teraz sa začne tá pravá zábava!“
Začala sa točiť a spolu s ňou sa točili aj Olejka s Vodienkou. Zrazu sa z fľaše vyvalili ďalšie a ďalšie Mydlinky a všetky sa k nim pridali. Každá chytila kúsok Olejky a kúsok Vodienky. Za chvíľku sa celý kútik drezu premenil na jeden veľký, veselý, mliečny a penivý tanec. Malé kúsky Olejky tancovali uprostred Vodienky a vôbec sa neodtláčali. Boli konečne spolu!
Olejka a Vodienka sa smiali a vírili v radostnom tanci. Už neboli oddelené. Boli súčasťou niečoho nového a krásneho – veselej, bublinkovej partie. Naučili sa, že aj keď sú úplne odlišné, so správnym pomocníkom môžu byť tými najlepšími kamarátkami na svete.
„A čo myslíte, deti?“ ozval sa odniekiaľ hlas rozprávača. „Keď budete najbližšie pomáhať v kuchyni umývať riad, spomeňte si na Mydlinku. A s rodičmi si môžete bezpečne vyskúšať, ako táto šikovná spojovateľka dokáže spriateliť kvapku oleja a kvapku vody!“