Včelí úľ bzučal ako veľké, usilovné srdce. V jeho vnútri, kde voňal med a teplý vosk, sa malá včielka Medka pripravovala na svoj veľký deň. Dnes mala postaviť svoju prvú voskovú bunku v úplne novom pláste. Bruško jej od vzrušenia poskakovalo a jej malé tykadlá sa veselo chveli.
„Tu máš, Medka,“ povedala jej staršia včela Agáta a podala jej malú, mäkkú guličku žltého vosku. „Je čas, aby si prispela k nášmu spoločnému domovu. Ukáž, čo v tebe je.“
Medka si s úctou prevzala vosk. Bol teplý a voňal ako letná lúka. S guličkou v čeľustiach priletela k prázdnemu miestu v pláste. Zhlboka sa nadýchla a pustila sa do práce. Ale aký tvar má mať jej bunka?
„Chcem, aby bola tá najkrajšia!“ zašepkala si pre seba. „Urobím ju okrúhlu, ako slniečko alebo ako kvapka sladkého nektáru.“
S veľkou trpezlivosťou a šikovnosťou začala tvarovať vosk do dokonalého kruhu. Stena za stenou rástla a čoskoro bola jej prvá bunka na svete. Bola hladká, okrúhla a Medka na ňu bola nesmierne pyšná. Obdivne okolo nej poletovala a tešila sa, ako do nej raz uloží peľ alebo kvapku medu.
Vtom priletel jej kamarát, včelí chlapec menom Bruno. Aj on dostal svoju prvú guličku vosku. „Jéj, Medka, tá je krásna! Aj ja si postavím takú hneď vedľa teba.“
Bruno sa pustil do práce a vytvaroval si svoju vlastnú okrúhlu bunku presne vedľa tej Medkinej. Keď bol hotový, obe včielky sa na svoje dielo pozreli. Ich bunky sa dotýkali v jednom bode, ale medzi nimi vznikla zvláštna, špicatá medzera.
„To je čudné,“ zamračila sa Medka. „Pozri na tú dieru medzi nami. Tam sa nič nezmestí. To je premrhané miesto!“
Čoskoro prileteli ďalšie mladé včielky a začali stavať svoje okrúhle bunky. Plást sa pomaly zapĺňal, no medzi každou skupinou buniek zívali prázdne, nevyužité medzierky. Vyzeralo to ako deravý syr.
„Takto to predsa nemôže byť,“ povzdychla si Medka sklamane. „Naša špajza bude plná dier a minieme toľko vosku na bunky, medzi ktorými je prázdno.“ Videla, že takto by sa do plástu zmestilo oveľa menej medu.
Rozhodla sa svoj prvý pokus zrušiť. Zvalila svoju krásnu okrúhlu bunku a vosk znova spracovala na guličku. „Kruh nefunguje. Musím vymyslieť niečo iné. Niečo, čo do seba presne zapadne.“
Chvíľu premýšľala. Pozerala sa na steny úľa, ktoré boli rovné. „A čo tak štvorec?“ napadlo jej. „Štvorce majú rovné steny. Tie by sa mohli pekne spájať.“
S novým odhodlaním sa pustila do druhého pokusu. Tvarovať vosk do rohov bolo trochu ťažšie, ale Medka bola usilovná. O chvíľu stála pred ňou úhľadná štvorcová bunka.
„Bruno, poď sa pozrieť!“ zavolala na kamaráta. Bruno priletel a postavil si svoj štvorec hneď vedľa. A naozaj! Steny k sebe presne priliehali. Žiadna medzera. Keď sa pridali ďalšie včely, ich štvorce vytvorili peknú, pravidelnú mriežku.
„Hurá!“ zvolala Medka. „Vyriešila som to!“
Všetky mladé včielky jej nadšene tlieskali krídelkami. Práve vtedy k nim priletela stará a múdra včela Agáta. Chvíľu si ich prácu prezerala, usmievala sa, no potom pokrútila hlavou.
„Je to dobrý nápad, Medka,“ pochválila ju. „Vidím, že premýšľaš a hľadáš riešenia. To je veľmi dôležité. Štvorce do seba naozaj zapadajú bez medzier.“
„Tak prečo nevyzeráš spokojne?“ spýtala sa Medka.
„Pretože aj keď šetríte miesto, nešetríte vosk,“ vysvetlila Agáta a ukázala tykadlom na jednu zo štvorcových buniek. „Pozrite sa, aké dlhé steny a hrubé rohy musíte postaviť, aby ste vytvorili jeden štvorec. Na takúto stavbu miniete oveľa viac nášho cenného vosku, ako je potrebné. A pritom dovnútra neuložíte o toľko viac zásob.“
Medka si to uvedomila. Mala pravdu. Na výrobu štvorca minula skoro o polovicu viac vosku ako na kruh, ale priestor vnútri nebol o toľko väčší. Zase bola sklamaná. „Takže ani kruh, ani štvorec nie sú správne. Ja sa to asi nikdy nenaučím.“
Agáta ju jemne pohladila krídlom. „Ale áno, naučíš. Už si prišla na dve dôležité veci. Po prvé, tvar nesmie vytvárať medzery. Po druhé, musí byť úsporný, aby sme nemíňali veľa vosku. Čo keby si skúsila spojiť výhody oboch tvarov? Predstav si niečo, čo je tak trochu guľaté, ale zároveň má rovné steny, ktoré do seba zapadnú.“
Medka sa zamyslela. Guľaté a zároveň rovné? Ako to ide dokopy?
Agáta sa usmiala a svojou nožičkou nakreslila do tenkej vrstvy vosku na stene zvláštny tvar. Mal šesť rovných stien a šesť rohov.
„Čo je toto?“ spýtala sa Medka zvedavo.
„Tomuto tvaru hovoríme šesťuholník,“ povedala Agáta. „Má šesť strán. Skús to. Je to ten najlepší tvar, aký príroda vymyslela.“
Medke sa to zdalo zložité, ale dôverovala skúsenej včele. Znova vzala svoju guličku vosku a začala stavať. Prvá stena, druhá, tretia... pomaly, jednu po druhej. Keď postavila všetkých šesť stien a spojila ich, pred ňou stála dokonalá, súmerná bunka.
Bruno hneď začal stavať svoju šesťuholníkovú bunku vedľa nej. A vtedy Medka uvidela tú nádheru. Jedna stena Brunovej bunky presne a dokonale priľahla k jednej stene jej bunky. Stali sa spoločnou stenou. Žiadna medzera, žiadne zbytočné steny navyše.
„Aha!“ vykríkla Medka od radosti. „My sme sa podelili o jednu stenu! Tým šetríme vosk!“
„Presne tak,“ prikývla Agáta. „A keď sa pridajú ďalšie včielky, každá nová bunka sa podelí o steny so svojimi susedmi.“
A tak sa aj stalo. Celý plást sa začal zapĺňať dokonalými šesťuholníkmi, ktoré do seba zapadali ako dieliky skladačky. Nevznikla ani jedna jediná medzierka a spotreba vosku bola tá najmenšia možná. Pevná a stabilná stavba rástla neuveriteľne rýchlo.
Medka bola šťastná. Nielenže postavila svoju prvú bunku, ale aj pochopila, prečo je práve šesťuholník ten najlepší tvar. Nebolo to kúzlo, bola to matematika a šikovnosť prírody.
Od toho dňa sa z Medky stala jedna z najlepších staviteliek v úli. Vždy, keď videla nejakú mladú včielku, ako váha nad svojou prvou bunkou, priletela k nej a s úsmevom jej povedala: „Nevadí, ak sa ti to nepodarí na prvý raz. Skúšanie je najlepší spôsob, ako sa niečo naučiť. Poď, ukážem ti tajomstvo šiestich stien.“
A vy, deti, si to môžete tiež vyskúšať. Vezmite si papier a ceruzku a s pomocou rodičov skúste nakresliť vedľa seba veľa krúžkov. Vidíte tie medzery? A teraz skúste nakresliť štvorce. Tie do seba zapadnú, však? A nakoniec si skúste nakresliť šesťuholníky. Uvidíte, akú krásnu a pevnú mozaiku, celkom ako včelí plást, dokážete vytvoriť.