Jasné, tu je rozprávka vytvorená presne podľa dodaného komplexného návodu a špecifického námetu.
Ako sa Zrnko stalo hrdinom
Hlboko pod zemou, v obrovskom a tichom svete vodárenského filtra, žilo malé pieskové zrnko. Volalo sa jednoducho Zrnko. Jeho svet bol tmavý, vlhký a plný šumenia vody, ktorá neustále prúdila okolo.
„Ach jaj, zasa len to isté,“ povzdychlo si Zrnko. „Sedieť na mieste a čakať. Všetci moji susedia vyzerajú presne ako ja. Sme tu milióny a ja sa cítim taký... zbytočný.“
Okolo neho boli tisíce ďalších zrniek. Vytvárali spolu hrubú, hustú vrstvu, cez ktorú pomaly presakovala voda. Pod nimi ležala vrstva ešte jemnejšieho piesku a úplne naspodku sa týčili veľké, hladké kamienky. Zrnko vedelo, že tam dole sú, ale nikdy ich nevidelo. Iba cítilo ich pevnú oporu.
Jedného dňa sa však stalo niečo nezvyčajné. Prúd vody, ktorý prišiel zhora, bol iný. Bol kalný a unavený. A priamo vedľa Zrnka sa zasekla maličká, smutná kvapka vody. Nebola priezračná a veselá ako ostatné. Bola sivastá a niesla so sebou kúsok akejsi tmavej špiny, ktorý jej bránil v ceste.
„Pomoc!“ zašepkala kvapka takmer nečujne. „Uviazla som. Táto ťažká smietka ma drží a ja sa neviem pohnúť ďalej.“ Predstavila sa ako Kalinka.
Zrnko sa na ňu pozrelo. Ešte nikdy nebolo tak blízko pri kvapke, ktorá potrebovala pomoc. Cítilo sa bezmocné. „Ja... ja neviem, ako ti mám pomôcť,“ povedalo smutne. „Som len malé, obyčajné zrnko piesku.“
Kalinka si sklamane povzdychla. Voda okolo nich tiekla ďalej, obmývala ich a ponáhľala sa do hlbších vrstiev.
Zrnku to však nedalo pokoj. Začalo premýšľať. Pozorovalo, ako voda preteká cez jeho susedov. Potom sa zahľadelo smerom dole, do tmy, kde tušilo väčšie kamene. Všimlo si, že občas sa vo vode objaví väčší kúsok, napríklad úlomok lístia alebo drobná smietka dreva. Tie sa však nikdy nedostali až k nemu. Zastavili sa niekde vyššie.
„To je zvláštne,“ zamrmlalo si Zrnko. „Prečo tie väčšie kúsky neprepadnú až sem?“
V tej chvíli sa spod neho ozval hlboký, pokojný hlas. „Pretože každý z nás má svoju prácu, maličký.“ Patril veľkému Kamienku Hranáčovi z najspodnejšej vrstvy. Jeho hlas bol tlmený, ale jasný. „My, veľké kamene, zastavíme všetko hrubé a ťažké. Vrstvy nad nami chytajú menšie čiastočky. A vy, jemný piesok, ste tu na to, aby ste zachytili tú najjemnejšiu špinu. Každý má svoje presné miesto.“
Zrnku v jeho malej kremíkovej hlavičke zrazu svitlo. Pochopilo! Nie sú tu zbytočne. Ich usporiadanie má svoj zmysel!
Obrátilo sa ku Kalinke s novým odhodlaním. Potom sa pozrelo na svojich susedov, na zrnká vľavo aj vpravo. „Kamaráti! Počúvajte ma!“ zvolalo tak hlasno, ako len vedelo. „Máme úlohu! Musíme pomôcť tejto kvapke!“
Ostatné zrnká zvedavo stíchli.
„Keď sa všetci trochu zomkneme, pritlačíme sa k sebe bližšie, vytvoríme hustejšiu sieť,“ vysvetľovalo Zrnko svoj plán. „Prúd vody potom tú malú smietku, čo drží Kalinku, oddelí. Nezmestí sa pomedzi nás!“
Bol to skvelý nápad. Zrnká jedno po druhom súhlasne zašumeli. Na povel sa všetky nepatrne posunuli. Pritlačili sa jedno k druhému, rameno na rameno, až medzi nimi neostala takmer žiadna medzera. Vytvorili pevnú a hustú pieskovú stenu.
Prúd vody, ktorý neustále tiekol, teraz narazil na túto pevnú hradbu. Tlačil na Kalinku. A vtom sa to stalo! Maličká, tmavá smietka, ktorá sa jej tak tuho držala, narazila na nepriechodnú stenu zrniek. Zachytila sa medzi nimi a odtrhla sa od Kalinky.
„Jéj! Som voľná!“ vyhŕkla Kalinka prekvapene. Zrazu bola ľahšia a čistejšia. Rýchlo prekĺzla pomedzi zrnká a pokračovala vo svojej ceste nadol. Než zmizla v tme, ešte veselo zakričala: „Ďakujem vám, statoční hrdinovia!“
Zrnko sa cítilo úžasne. Spolu so svojimi susedmi sa opäť trochu uvoľnili, ale pocit hrdosti v nich zostal. Už sa necítilo zbytočné. Práve naopak. Pochopilo, že je strážcom. Dôležitým kúskom veľkej skladačky, ktorá robí svet čistejším.
Odvtedy sa Zrnko nikdy viac nenudilo. S radosťou a pýchou plnilo svoju dôležitú prácu. Pozorovalo prúdiacu vodu a vedelo, že aj vďaka nemu bude na konci svojej cesty priezračná a čistá.
A tak, keď si nabudúce pustíte vodu z vodovodu, aby ste sa napili, spomeňte si na milióny malých, tichých hrdinov, ako je Zrnko. Aj oni sa práve teraz starajú o to, aby bola vaša voda čistá a zdravá.