Zvonec na dverách vesele cinkol, keď malá Zuzka s rodinou vošla dnu. Nevoňalo to tu ako v bežnej reštaurácii. Vzduch bol plný vône čerstvých byliniek, sladkých jabĺk a niečoho teplého, čo pripomínalo objatie od babičky. Steny hrali všetkými farbami a namiesto obyčajných stolov tu boli okrúhle stoly pripomínajúce slnečnice a stoličky v tvare veselých húb.
„Vitajte v mojej reštaurácii!“ ozval sa z kuchyne milý hlas a objavila sa pani Gulášová. Mala na sebe zásteru s vreckami plnými mrkvičiek a petržlenu a na nose jej sedeli okuliare veľké ako dva tanieriky. „Som rada, že ste prišli. U mňa sa neje len tak hocijako. U mňa sa papá presne to, čo si telo pýta!“
Zuzka zvedavo nakukla do jedálneho lístka, ktorý vyzeral ako farebná mapa pokladov. Bol na ňom nakreslený malý človiečik, potom väčší, potom dospelý a nakoniec starší človiečik so striebornými vlasmi.
„Každé telo je ako iné autíčko,“ vysvetľovala pani Gulášová a usmievala sa. „Malé deti, ako si ty, Zuzka, potrebujú palivo na hranie a objavovanie. Tvoj starší brat Tomáš, ktorý rastie ako z vody, potrebuje špeciálne palivo na silné svaly a kosti. Vaši rodičia, ktorí celý deň pracujú, potrebujú veľa energie. A babička? Tá potrebuje palivo, aby jej kosti ostali pevné a aby sa jej dobre premýšlalo.“
Bolo to fascinujúce! Pani Gulášová im hneď priniesla ukázať, ako také jedlá vyzerajú.
Pre Zuzku pripravila tanier, ktorý vyzeral ako malá zoologická záhrada. Z brokolice boli stromčeky, z mrkvy veselé slniečka a z kúskov kuracieho mäska a cestovín boli postavené malé domčeky. „Vitamíny a ľahké bielkoviny, aby bruško nebolelo a mala si silu behať!“ žmurkla na ňu.
Pre tínedžera Tomáša priniesla veľký „silácky burger“ plný chudého mäsa, syra a čerstvej zeleniny, s kopčekom zemiakových mesiačikov. „Toto sú proteíny,“ vysvetlila, „stavebné kamene pre tvoje rastúce telo.“
Rodičia dostali obrovský tanier plný farebného šalátu s grilovaným mäsom, orieškami a semienkami. „Dlhotrvajúca energia, aby ste vládali až do večera,“ povedala im.
A pre babičku pripravila jemnú krémovú polievku zo zeleniny a malý tanierik s rybou a zemiakovou kašou. „Vápnik pre kosti a ľahko stráviteľné jedlo, aby telo nebolo unavené z trávenia,“ usmiala sa na babičku.
Všetci sa tešili, ako si pochutnajú. Zrazu sa však z kuchyne ozvalo hlasné: „Hapčííí!“ A potom znova: „Hapčí!“
Pani Gulášová vykukla, červená v tvári. „Och, prepáčte, asi na mňa niečo lezie. Musím si na chvíľku odskočiť po zázvorový čaj. Jedlo vám prinesie môj pomocník, robot Servíro.“
Z kuchyne sa s tichým bzučaním vyrútil malý robot na kolieskach. Mal milú tváričku nakreslenú na displeji, ale bol trošku popletený. V tom zhone, ako chcel všetko rýchlo podať, taniere úplne pomiešal.
Babička dostala Tomášov silácky burger. Tomáš dostal babičkinu jemnú polievku. Ocko s mamou dostali Zuzkinu malú zeleninovú ZOO a Zuzka dostala ich obrovský šalát s orieškami.
Keďže boli všetci hladní, pustili sa do jedla. Spočiatku si nič nevšimli, ale po chvíli sa začali diať zvláštne veci.
Babička, ktorá zjedla tínedžerský burger, zrazu vyskočila zo stoličky. „Juj, cítim sa plná sily! Idem si zabehnúť okolo reštaurácie! Kto sa pridá?“ A naozaj, začala poskakovať na mieste, akoby mala v nohách pružiny.
Naopak, Tomáš, ktorý zjedol len malú porciu jemnej polievky, ovisol nad stolom. Zívol si tak, že sa mu skoro ústa roztrhli. „Som strašne unavený,“ zamrmlal. „Asi si zdriemnem.“ A oprel si hlavu o ruky.
Ocko s mamou sa pozerali na svoj malý tanierik so zeleninovými zvieratkami. Keď všetko zjedli, ocko si stále hladkal brucho. „Bolo to milé, ale... ja som stále hladný! Akoby som ani nejedol.“
A chuderka Zuzka? Tá sedela ticho a držala si bruško. Veľký šalát s tučnou zálievkou a orieškami bol pre jej malé bruško príliš ťažký. „Mami, bolí ma bruško,“ pošepkala a v očiach sa jej zaleskli slzičky.
V reštaurácii zavládol zmätok. Poskakujúca babička, spiaci Tomáš, hladní rodičia a Zuzka s boľavým bruškom.
„Počkajte!“ zvolala zrazu Zuzka, aj keď ju bolelo bruško. „Niečo tu nesedí!“ Začala premýšľať. Spomenula si na mapu pokladov a na slová pani Gulášovej o správnom palive pre každé autíčko. Pozrela sa na prázdne taniere.
„Babi,“ spýtala sa, „ty si predsa nemala jesť burger, ten bol pre Tomáša, aby mal silu! Preto máš teraz energie ako pretekárske auto!“
Potom sa otočila k bratovi. „A ty, Tomáš, si zjedol babičkinu polievku. Tá je ľahká, aby neunavila, ale tebe nedala dosť paliva na rast. Preto si ospalý ako medveď v zime!“
Rodičia sa na seba pozreli. „A my sme zjedli tvoju porciu, Zuzka,“ povedala mama. „Bola malá, presne pre teba. Preto sme my, veľké autá, stále v rezerve.“
„A ja...“ šepla Zuzka, „ja som zjedla vaše jedlo. A moje bruško je ako malý motorček, ktorý dostal palivo pre veľký nákladiak. Nevládze ho spracovať.“
Všetkým to odrazu docvaklo. Nebola to žiadna čarovná choroba, len popletené palivo!
V tej chvíli sa vrátila pani Gulášová so šálkou voňavého čaju. Keď videla ten chaos, chytila sa za hlavu. „Och, môj popletený Servíro! Všetko vymenil!“
Zuzka jej však hrdo vysvetlila, ako na celú záhadu prišli. Pani Gulášová sa usmiala a pohladkala ju po vlasoch. „Ty si ale šikovná detektívka, Zuzka! Presne si pochopila, ako funguje zdravá strava. Nie je to žiadna nuda, je to veda! Je to ako správne tankovanie.“
Hneď dala všetko do poriadku. Priniesla každému správne jedlo. Tomáš po pár lyžiciach svojho burgeru ožil a prestal zívať. Babička po svojej polievke spokojne sedela a prestala poskakovať. Rodičia sa s chuťou pustili do energetického šalátu a Zuzka dostala svoju veselú zeleninovú ZOO. Jej bruško sa hneď upokojilo.
Keď odchádzali, Zuzka sa ešte obzrela na pani Gulášovú. Už vedela, že jedlo nie je len jedlo. Je to palivo pre naše dobrodružstvá. A každý – malý, veľký, mladý či starý – potrebuje to svoje, aby jeho motorček správne a veselo bežal.
Čo myslíte, deti, aké palivo potrebuje vaše telo, aby bolo silné a pripravené na všetky hry a objavy?